Pěkné video o genetickém inženýrství

Rubriky: Nezařazené, Články | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – A čo je to vlastne ten transhumanizmus?

Pokiaľ dobre predpokladám, že sa vám nechce čítať FAQ [transhumanism.org] Svetovej transhumanistickej organizácie (World Transhumanist Organisation [transhumanism.org] – WTA), ponúkam na ilustráciu nasledujúci kratučký príbeh. Občas sa dá príbehom povedať viac a hlavne rýchlejšie ako rozsiahlymi stránkami textu.

Muž vojde do baru.
„Práve som sa vrátil snáď z najbláznivejšej konferencie [ieet.org]!“ povie smerom k barmanovi.
„Naozaj?“ čuduje sa barman. „A o čom bola?“
„Nuž..“ hovorí muž. „Títo šialení ľudia, čo si hovoria transhumanisti, veria, že by sme mali použiť nové ešte ani poriadne neexistujúce technológie, aby sme sa zbavili chorôb, urobili ľudí inteligentnejšími a štastnejšími…“

„Skutočne?“ hovorí barman.
„Áno,“ pokračuje muž. „No a títo transhumanisti chcú použiť roboty a niečo čomu hovoria nanotechnológia, aby sme nemuseli tvrdo pracovať a napriek tomu mali všetkého dostatok.“

„Naozaj?“ hovorí barman.
„Áno,“ pokračuje muž, stále viac a viac krútiac hlavou. „A títo transhumanisti chcú použiť biotechnológiu, aby udržali ľudí mladých a umožnili im žiť prakticky neobmedzene dlho!“

„Wow! Práve som si niečo uvedomil,“ hovorí barman.
„A čo také?“ prekvapene sa spýta muž.

„Som transhumanista!“ usmeje sa barman.

Príbeh pravdepodobne pôvodne pochádza z niektorého WTA-talk mailing listu. Ja som ho našiel v článku [acceleratingfuture.com] na blogu Michaela Anissimova Accelerating Future.

Prečítanie hore spomínaného FAQ, ale aj tak vrelo odporúčam :)

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (3)

Poďme ešte ďalej a predstavme si, že tak ako dnes dokážeme generovať film, pomaly približujúci sa kvalitou filmu hraného „ozajstnými“ hercami, budeme niekedy v budúcnosti vedieť vyrobiť záznam vedomia. Je to vlastne principiálne podobné ako generovanie filmu. Zoberieme vstupy, charakteristiku prostredia, osobnosti, akciu prostredia a generujeme reakcie simulovaného vedomia. Tak ako u filmu príde čas, kedy film generovaný počítačom bude lacnejší ako film hraný hercami, potom príde aj čas, kedy prúd vedomia bude lacnejšie vyrobiť umelo, ako záznamom.

Teraz si predstavme, že z nejakého dôvodu, bude počet záznamov typu V-stream-21 vyrobených umele, povedzme 10-100x väčší, než bol počet ľudí skutočne žijúcich v 21. storočí. Dokážete povedať, či to čo práve prežívate je „reálne“ alebo sa len účastníte projekcie V-streamu-21? Aká je pravdepodobnosť, že to čo prežívate je „spodná“ úroveň reality?

Medzivýsledok
Ak by sme chceli simulovať vedomie, určite by bolo jednoduchšie preniesť celého človeka do počítača (zaužíval sa na to termín upload [library.sk]) a ďalej nechať vedomie existovať vo vnútri počitača. Nazvime takúto simuláciu softwarovou (S-simulácia). Ale ak by to z nejakého dôvodu nešlo, alebo to bolo neúmerne zložité, zaobídeme sa aj bez toho. Bude postačovať dostatočne pokročilá nanotechnológia, tak aby počítač dokázal prepínať medzi vstupmi z „reálneho sveta“ a medzi vstupmi z projekcií V-streamov. Pre poriadok nazvime túto variantu hardwarová (H-simulácia). Teda človek ďalej beží na vlastnom biologickom „hardware“, ale jeho vstupy kontroluje počítač. Kto videl film Matrix – presne o tom to bolo. Ak by existovala nehmotná duša, ktorú by pri uploade nebolo možné preniesť do S-simulácie, pri H-simulácii by to vôbec nevadilo. Duša zostáva spojená s biologickým hardwarom človeka, postačovalo by, aby počítač riadil len vnímané prostredie a dokázal vymeniť pamäť. H-simulácie samozrejme môžu byť pasívne – len sa zúčastňujeme projekcie, alebo aktívne – projekciu môžeme ovplyvňovať.

Perlička
Predstavte si takýto scenár: ľudstvo nezvládlo zrýchľujúci sa vývoj techniky a vyhynulo (možností ako sa to môže stať je doslova neúrekom [library.sk]). Desaťtisíce sveteľných rokov od Zeme, žije banda mimozemšťanov, disponujúca pokročilou technikou. Podarí sa im zachytiť zlomok z terabajtov informácií, ktoré zámerne, či neúmyselne každú sekundu vysielame do vesmíru (televízne a rádiové vysielanie, telefónne rozhovory, prenosy z Internetu, mexické telenovely, ..). Informácie viac či menej úspešne dekódujú a použijú ako základ pre generovanie virtuálnych záznamov ľudských vedomí (V-streamy).
Takže je možné, že nielenže nie ste „reálna“ ľudská bytosť, nie ste ani simulovaná bytosť vytvorená inými reálnymi ľudskými bytosťami, ste E.T. ktorý sa práve vrátil domov po vyčerpávajúcej práci, sadol si do E.T. verzie kresla, natiahol si E.T. verziu papúč, dal si E.T. verziu pivka a pustil si E.T. verziu SimCity a prehrávajúcu V-stream generovaný počítačom. Verím, že ľudská psychika a emócie by E.T.-ov určite pobavili. V skutočnosti, predstava že sme chybne pochopená E.T. simulácia ľudských bytostí, by vysvetľovala mnoho z nelogičnosti našich životov.

Záver
Je teda možné, že žijeme v počítačovej simulácii?
To netuším, ale existuje nezanedbateľná pravdepodobnosť, že to tak je :)
Ak vás myšlienka života v simulácii zaujala, pozrite si aj dva predchádzajúce články o živote v simulácii na tomto blogu (prvá časť, druhá časť).

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (1)

Predstavte si, že sa zúčastníte jednoduchého experimentu. Sedíte pred televíznou obrazovkou a pozeráte záznam telenovely. V tom istom čase v devätnástich ďalších izbách sedia ďalší účastníci experimentu a robia to isté. Respektívne aspoň tomu veria. Ale iba jednu z predvádzaných scén hrajú herci, zvyšných 19 monitorov ukazuje film generovaný počítačom. Simulácia je veľmi dobrá. Tak dobrá, že počítačom generované video, je vizuálne nerozlíšiteľné od originálu.
Je jasné, že pokiaľ nemáte žiaden ďalší záchytný bod:
nie ste schopný rozlíšiť, či sa pozeráte na film s hercami alebo počítačom generovanú simuláciu
za predpokladu, že vám organizátori povedali pravdu, pravdepodobnosť, že sa pozeráte na film hraný hercami je ~5%
(Úvodný citát a niektoré myšlienky z nasledujúceho textu voľne podľa Barry Dainton, Innocence Lost, 2002 PDF [simulation-argument.com].)

V úvodnom článku [library.sk] k sérii úvah o ilúziách a ich technologickej variante – živote v počítačovej simulácii, som napísal, že je potreba spraviť niekoľko predpokladov. Najdôležitejším bol tzv. princíp nezávislosti vedomia na stavebnej látke (teória substrate-independence [simulation-argument.com], český preklad PDF).
Teda musíte vedieť pripustiť, že:
vedomie človeka je možné reprezentovať v počítači
treba zabudnúť na nehmotnú dušu a uvažovať o vedomí ako funkcii neurónov v mozgu
Nižšie ukážem, že sa zaobídeme aj bez týchto predpokladov.

[Ilustrační obrázek] Pozn. ak sa vám vyššie uvedený scenár s počítačom generovaným filmom zdá trocha pritiahnutý za vlasy, nie je to tak. Pozrite sa napr. na film Final Fantasy [csfd.cz]. Nehrajú v ňom žiadni herci, všetko je generované počítačom. Technológia zatiaľ nie je tak ďaleko, aby film bol nerozlíšiteľný od originálu, fakticky už ale moc nechýba. Výkon počítačov (rýchlosť, pamäť, ..) sa dnes zdvojnásobuje [wikipedia.org] približne každých 12 mesiacov. Doba, kedy nízkonákladové telenovely bude lacnejšie generovať na počítači, je už na dosah ruky. (Treba si uvedomiť, že Final Fantasy je technológia stará 5 rokov, čo dnes znamená mnoho).

[Ilustrační obrázek] Iným dobrým príkladom je film Simone [csfd.cz]. Tam sa o herečke generovanej počítačom priamo hovorí. Vo filme počítačom generovanú herečku síce hrala živá herečka, bolo v ňom kopu logických chýb (buď z neznalosti alebo aby bol film bližší laickému divákovi), ale niektoré otázky, otázky a následky v ňom boli naznačené celkom pekne. Pozrite si tiež článok na Wiki [wikipedia.org] a Kurzweilov komentár [kurzweilai.net] a jeho Ramonu [kurzweilai.net].

Vyššie popísaný experiment ani nevyžaduje, aby počítač zvládol Turingov test [wikipedia.org] – scenár generovaných scén, kľudne môže byť napísaný človekom.

Takže.. už dnes vieme vyrobiť 2D video, ktoré pomaly začína byť podobné záznamu naozajstných postáv. Je len otázkou času, kedy toto od originálu nebude rozlíšiteľné. Keďže výkon počítačov dramaticky zlacňuje (t.j. každým rokom je možné za konštantný peniaz kúpiť výrazne vyšší výkon), je veľmi dobre predstaviteľné, že v okamihu, keď budú náklady na generovanie filmu na počítači výrazne nižšie, ako náklady na hraný film, bude pomer generovaných ku hraným, u nových filmov každým rokom nezadržiteľne stúpať.

V ďalšej časti ukážem, že tak ako je možné nasnímať/generovať a následne prehrať video snímok, bude niekedy možné nasnímať/vygenerovať a následne prehrať aj obsah vedomia človeka.

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (2)

Poďme príklad z prvej časti potiahnuť trocha ďalej a predstavme si, že tak ako dnes dokážeme videokamerou snímať scénu, budeme v budúcnosti nejakou „V-kamerou“ vedieť snímať celý obsah vedomia človeka. Vlastne by to technologicky nebolo ani také zložité. Dnes už čiastočne rozumieme mnohým procesom vo vnútri tela aspoň približne. Vieme ako v našom vnútri prebieha prenos informácií. Tak ako je možné medzi dva počítače spojené „káblom“ umiestniť „čiernu skrinku“ zaznamenávajúcu celú výmenu informácií (a túto neskôr použiť na jej reprodukciu). Je možné si predstaviť, že podobný princíp by sa dal použiť aj vo vnútri tela. Proste na vhodné miesta umiestnime niekoľko mikroskopických implantátov a nastavíme ich na záznam všetkých podstatných vstupov a výstupov. Principiálne rovnaké zariadenie by sa potom dalo použiť na reprodukciu. Ľahnete si na posteľ, uvoľníte sa a dáte počítaču povel, aby vypol vaše zmysly a namiesto nich zapojil prehrávanie zvoleného záznamu.

Technická poznámka: ak by implantáty boli vytvorené nanotechnológiou, mohli by mať kľudne veľkosť porovnateľnú napr. s červenými krvinkami a mohli by sme ich v tele mať tisícky bez toho, aby sme ich dokázali jednoducho detekovať, nie to, aby sme ich prítomnosť zmyslami vnímali. Implantáty by nasnímané informácie odovzdávali, takže ani záznamová kapacita by nebola problémom. V podstate by ani nezáležalo na tom, akého druhu by sa informácie snímali – mohlo by sa jednať o bioelektronické signály, alebo o napr. o výmenu chemických látok. Implantáty by mohli byť buď len „pasívne“ – niečo ako „ploštica“ v telefóne, alebo aktívne, t.j. prichádzajúce informácie by mohli pozmeňovať alebo úplne ignorovať a nahradiť projekciou. Môžete si to predstaviť jednoducho takto: namiesto stereoskopických okuliarov v 3D kine, vám nasadia iné okuliare, ktoré budú informácie predávať priamo očným nervom. Ak to bude spravené dobre, nedokážete rozlíšiť, že to čo „vidíte“, je len projekcia z počítača. (V skutočnosti nebude treba žiadne okuliare, laserové hologramy ani daktyloskopické rukavice či obleky – implantáty proste vymenia informácie až za senzorickým systémom tela.) Na orientačnú predstavu, akoby taký implantát mohol vyzerať si pozrite trebárs animáciu (MPG, 10MB) [stanford.edu] z prednášky Ray Kurzweila [kurzweilai.net] na Singularity Summit 2006 [stanford.edu].

V počítačovej terminológii sa na popis audio a video záznamov zaužíval termín „stream“ (doslova prúd, ale slovenské slovo mi na to proste nesedí). Nazvime vyššie popísaný záznam vedomia „V-streamom“, teda doslova prúdom vedomia. Potom ak by existoval záznam môjho alebo vašeho života, mohli by sme ho nazvať life-V-stream. Presnejšie záznamom života človeka zo začiatku 21. storočia. Pre jednoduchosť ho nazvime V-stream-21.

(Dokončenie v ďalšej časti.)

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Science pokládá 25 otázek na 25 let

V rámci oslav 125. výročí založení T. A. Edisonem požádal [custompublish.com] časopis Science více než stovku předních vědců, aby odhadli 25 důležitých otázek, na které bychom měli najít odpověď během příštích 25 let. Jak napsal v úvodníku čísla šéfredaktor časopisu Donald Kennedy: správně položené otázky jsou klíčové pro formování budoucí podoby vědy. Nepostradatelnými vlastnostmi dobrých otázek je podle Kennedyho zejména to, že jsou zodpověditelné a odpovědi na ně lze testovat. Paradoxně i správné odpovědi často vedou na ještě zásadnější otázky. Předpovědi, že věda již hlavní problémy vyřešila v minulosti několikrát dramaticky selhaly.

Na jaké otázky bychom měli znát odpověď na konci dalšího čtvrtstoletí?
Do jaké míry jsou spojeny individuální genové variace se zdravím?
Mohou být fyzikální zákony sjednoceny?
Do jaké míry lze prodloužit lidský věk?
Čím je řízena regenerace orgánů?
Jak se z kožní buňky může stát nervová buňka?
Jak se z jedině somatické buňky může vyvinout celá rostlina?
Jak funguje vnitřek Země?
Jsme ve vesmíru sami?
Jak a kde na Zemi vzniknul život?
Co určuje druhovou diverzitu?
Jakými genovými změnami jsem prošli, aby se z nás stali lidé?
Jak jsou ukládány a vybavovány vzpomínky?
Jak se vyvinulo kooperativní chování?
Jaké celkové pohledy se vynoří z množství biologických dat?
Jak daleko lze pokročit s chemickým „self-assemblováním“?
Jaké jsou limity konvenčních počítačů?
Můžeme selektivně potlačovat imunitní odpověď?
Je kvantová neurčitost a nelokalita dána nějakými hlubšími principy?
Je možné vytvořit fungující vakcínu proti HIV?
Jak moc se svět oteplí díky skleníkovému efektu?
Co může nahradit levnou ropu a kdy?
Bude se Thomas Malthus (který předpověděl, že přelidnění povede ke globální katastrofě) i nadále mýlit?
Tyto otázky byly z navržených vybrány podle významnosti a podle šance na zodpovězení během 25 let.

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Nelineárne myslenie

Pokiaľ sa chceme baviť o transhumanizme, jednou z kľúčových bodov, je nesúlad medzi zjednodušene povedané „tým, čo dnes vidíme na vlastné oči“ a na prvý pohľad neskutočne fantastickou budúcnosťou, o ktorej transhumanizmus hovorí.

Na úvod: skúste si nasledovnú hádanku: máme Petriho misku so živným roztokom a neznámym množstvom baktérií. Množstvo baktérií sa zdvojnásobí raz za minútu. Presne po hodine, je miska plná. Kedy bola poloplná?

Alebo inú historku. Traduje sa, že šach vznikol v Indii a génius, ktorý hru vymyslel, chcel od nadšeného vládcu krajiny „skromnú odmenu“. Žiadal, aby mu radža vyplatil za prvé políčko zrnko obilia, za druhé dve zrnká a za každé ďalšie políčko dvojnásobok predošlého.
Vraví sa, že natešený rádža, dal doniesť vrece pšenice, začal odpočítavať… a tešil sa, ako lacno k hre prišiel. Komu sa nechce prepočítavať, prezradím, že vynálezca chcel za svoju hru približne 100.000.000.000 ton obilia.. :)

Počty zrniek vynesené do grafu vyzerajú nejako takto:

Kľúčom k obom problémom je jednoduchá matematika, ktorú verím, že všetci čitatelia tohto blogu v pohode zvládajú. Čo je ale ťažšie, je dokázať si predstaviť, ako sa veci meniace sa exponenciálnou rýchlosťou prejavia na našej dnešnej realite. V snahe odhadnúť budúcnosť, väčšina z nás použije intuitívny „lineárny“ pohľad. Nevedome predpokladáme, že veci budú pokračovať tak, ako sa odohrávali v nedávnej minulosti. Z matematického pohľadu je možno problém v tom, že začiatok exponenciálnej krivky na grafe vyzerá ako čiara.

Všimnite si, že vidieť graf len niekde po 10-ku, celkom ľahko si trend môžeme zameniť za lineárny a byť v koži rádžu, stále by sme intuitívne očakávali, že jedno vrece pšenice nám bohato vystačí na celú šachovnicu… …ako ale vidíme ďalej rozdiel je fatálny.

Takže pozrieme desať-dvadsať rokov dozadu, a lineárne odhadneme, ako budú veci vyzerať v roku 2020 alebo 2050. Populárne sú napríklad tipy vzťahujúce sa k HDP, zadĺženiu nejakej krajiny, charakteristikám životného prostredia (globálne otepľovanie/ochladzovanie) predpovede krachu dôchodkového systému atď. Zoberieme napríklad vzťah svetového hrubého domáceho produktu vo vzťahu k spotrebe ropy a vypočítame, že v roku 2050 sa minie ropa. Čítal som aj celkom vážne mienené odhady, ktoré hovoria, že ropa sa minie už v najbližšom desaťročí (ono to závisí od toho, ako moc kontroverzné stanovisko si autor trúfa zaujať a aké veľké titulky v médiách si praje dosiahnuť). Koho by téma ropy zaujala a chce sa nechať trocha postrašiť, môže sa mrknúť trebárs sem [lifeaftertheoilcrash.net] alebo sem [oilcrisis.com].

Budúcnosť zrýchľuje
Ak môžeme veriť historikom, homo sapiens sa vyvinul počas stoviek tisícov rokov. Vývoj rozšírenie prvých technológii vymyslených humanoidmi (ako napríklad oheň, koleso, kamenné nástroje) trval desaťtisíce rokov. Pred zhruba pol tisícročím Gutenberg vymyslel tlačiarenský stroj [wikipedia.org], pričom trvalo asi storočie, než sa skutočne rozšíril. Trvalo 40-50 rokov, než verejnosť prijala telefón. Mobily to isté stihli za 7 rokov. Porovnajte si, koľko trvalo všeobecné prijatie rádia a televízie, s tým ako to prebiehalo u Internetu (rádio sa objavilo začiatkom 20.storočia).
Alebo projekt analýzy ľudského genómu… Tento bol od začiatku kontroverzný. Kritici na začiatku tvrdili, že nie je možné projekt stihnúť za vytýčených 15 rokov a že analýza bude trvať stovky, ak nie tisíce rokov. Po desiatich rokov, boli hotové len asi 2 percentá… ale posledných sedem zdvojnásobení, dostalo projekt z jedného percenta na 100%. Analýza sekvencie vírusu HIV trvala 15 rokov (začalo sa niekedy ~1980), u vírusu SARS to vedci stihli za 31 dní (~2004).

Klasický príklad exponenciálneho rastu je samotný Internet. Ide o to, že pokiaľ zdvojnásobujeme malé čísla, nikto si to nevšimne (ono aj ten rádža z historky o šachu sa pri prvých 10 políčkach ešte usmieval). Stále všetko vyzerá lineárne. Všetci si to všimnú, až keď sa v grafe exponenciálneho rastu dostaneme k tomu bodu, keď to začne ísť prudko hore. Pokiaľ jeden rok Internet používalo 10.000 vedcov, potom 20.000, 40.000… stále akoby nič nebolo vidieť. Ale zrazu v 90-tych rokoch sa Internet akoby vynoril „z ničoho“, rozdiel 10 miliónov, 20, 40 miliónov používateľov už bol poznať celkom zreteľne..

Zaujímavý graf nakreslil R.Kurzweil. Zobral 15 rôznych vážených osobností alebo inštitúcií (všeobecne pokladaných za autority) a nechal ich určiť kľúčové body vývoja ľudstva. Jednalo sa napr. o Carla Sagana, Paula D.Boyera, Encyklopédiu Britanniku, Americké múzeum histórie prírody, Univerzitu v Arizone.. Uvedení autori nemali s jeho názormi nič spoločné. Nepokúšali sa jeho myšlienky ani podporiť, ani vyvrátiť. Proste určili, čo podľa nich vo vývoji ľudstva predstavuje kľúčové momenty a kedy tieto momenty nastali. Tieto body vyniesol do grafu pričom na vertikálnu os umiestnil vzdialenosť medzi jednotlivými udalosťami v rokoch a na horizontálnu os: pred koľkými rokmi udalosť nastala. Nevyšlo mu to úplne presne, pretože rôzne autority určili ako kľúčové iné udalosti a určili rovnakým udalostiam inú vzdialenosť v čase, ale na grafe s logaritmickými osami je vidieť jasný lineárny trend [wikipedia.org] (pozn. ak má graf logaritmické osi – exponenciála sa prejaví ako priamka).
Pokiaľ by sme ten istý graf prekreslili tak, že by sme horizontálnu os ponechali lineárnu, vyzeralo by to tak, že všetko podstatné sa odohralo úplne nedávno. Presne tak funguje exponenciálny rast.
Ďalšie súvisiace grafy sú v článku The Law of Accelerating Returns [kurzweilai.net] (voľný preklad by snáď mohol znieť „Zákon zvyšujúcich sa výnosov“). Doporučujem tiež článok Arnolda Klinga o ekonomických implikáciách o nelineárneho myslenia [techcentralstation.com]. Odtiaľ som si aj vypožičal úvodnú hádanku.

Ok: čo chcem povedať?
Pokiaľ sa chceme seriózne pozerať do budúcnosti, lineárne intuitívne odhady sú nesprávne, pretože svet sa mení exponencionálne. Ak budete nabudúce čítať nejakú predpoveď na dvadsať a viac rokov dopredu založenú na lineárnych modeloch, doporučujem rozumnú dávku skepticizmu. ..k nelineárnym odhadom by som pristupoval rovnako skepticky. ..rovnako k tvrdeniam, že to či ono je nemožné… (príklad: reengineering mozgu je utópia, pretože dnes o ňom ešte vieme primálo).
Jediné, čo isté je, že veci sa menia, menia sa pomerne rýchlo a to, čo je dnes nemožné, môže byť za 10 rokov „predstaviteľné“, za 15 rokov v experimentálnej prevádzke a za 20 rokov, bežná denná realita, nad ktorou sa nikto ani nebude pozastavovať.

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Celosvetové prijatie geneticky modifikovaných plodín plynule pokračuje

Čo sa týka geneticky modifikovaných plodín – Európa ešte stále hraje Šípkovú Ruženku, inak je to ale pri celosvetovom pohľade. GMO sú na trhu už cca 10 rokov, pričom rozloha na ktorej sa pestujú rastie cca 10% ročne. Celosvetovo dnes GMO pestuje asi 8.5 milióna farmárov v 21 krajinách asi na 90 miliónoch hektároch.

Celosvetové údaje za rok 2005 [isaaa.org]
null
Najnovšie údaje z USA za rok 2006 –ukazuje percento rozlohy danej plodiny v GMO variante oproti celkovej rozlohe, na ktorej sa uvedená plodina v USA pestovala:

Celkovo: 89% rozlohy HT sója [tab. 1 [usda.gov]], 61% rozlohy HT+Bt kukurica [tab. 2 [usda.gov]], 83% HT+Bt bavlna [tab. 3 [usda.gov]]
Pozn. HT – geneticky upravená varianta odolná voči herbicídom, Bt geneticky upravená varianta odolná voči vybraným škodcom.

Záver:
Z GMO plodín sa vo väčšom meradle aktuálne pestuje len niekoľko druhov plodín – hlavne sója, bavlna, kukurica a repka olejná [graf [isaaa.org]] a to hlavne v USA, Argentíne, Brazílii, Kanade, Indii a Číne [graf [isaaa.org]]. Pomaly sa ale objavujú aj ďalšie plodiny [isaaa.org]. Podľa môjho názoru prielom v Európe nastane, ak sa vedcom podarí vytvoriť rastliny, ktoré prinesú jednoznačný prínos pre koncového spotrebiteľa – GMO zatiaľ prinášajú výhody hlavne farmárom a spotrebiteľovi až nepriamo. Ak máte pochybnosti o bezpečnosti GMO doporučujem si prečítať prednášku Jaroslava Petra Geneticky modifikované rostliny [osel.cz] (páčil sa mi text prednášky aj PowerPoint prezentácie) a článok GMO – máme se jich bát? [osel.cz]

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Štvrtá šoková úroveň

Nelineárnym myslením [transhumanismus.cz] si môžeme predstaviť, ako sa z dnešného „low-tech“ sveta v krátkej dobe môžeme dostať do „hi-tech“ sveta budúcnosti. Dneska chcem skúsiť opačný postup. Ukážeme si, ako by mohla vyzerať singularita. Ak totiž z toho zahliadnete čo i len nejasné obrysy, nejaké „nanoboty“ vám budú pripadať ako úplne normálna vec. Nedávno som čítal výborný článok Eliezera Yudkowského [singinst.org] „Úrovne šoku z budúcnosti [sl4.org]“. Článok je z roku 1999 a sám Yudkowski hovorí, že všetko čo napísal pred rokom 2002 je beznádejne zastaralé… ale tento je o konceptoch a myslím, že je ešte stále perfektne aktuálny. Chcete si urobiť aspoň matnú predstavu o svete, ktorý príde (o singularite)? …dostaňte sa aspoň na tretiu šokovú úroveň.

Stručne z článku:
Šoková úroveň meria hi-tech koncepty, o ktorých dokážete premýšľať bez toho, aby ste boli ohromený, vydesený, slepo nadšený – teda bez toho, aby vás uvedená predstava šokovala. Klasifikácia má význam, pretože pomáha odmerať, na aké informácie sú pripravený vaši poslucháči. Napr. ak preskočíte 2 úrovne, spôsobíte, že ľudia budú vyplašený, ak preskočíte 3 úrovne… budú naozaj vyľakaný.

Yudkowski definuje nasledovné úrovne (shock levels):
SL0: moderná technológia a dnešný moderný svet. Sem patrí: legendárny priemerný človek, ktorý sa cíti bezpečne s modernými technológiami. Nie sú vyslovene na špici využitia techniky, ale technológie používajú denne.
Väčšina ľudí, televízne spravodajstvo, novinári, politici…
SL1: virtuálna realita a ekonomika založená na e-komercii. Život do stovky. Špička moderných technológií, tak ako je videná médiami ako napr. Wired [wired.com]
Vedci, technologický nadšenci, programátori, technofilovia.
SL2: – medzihviezdna preprava, nesmrteľnosť založená na pokročilom zdravotníctve, genetickom inžinierstve, stret s mimozemskou kultúrou.
Priemerný sci-fi fanúšik.
SL3: nanotechnológie a umelá inteligencia porovnateľná s ľudskou. Jemné vylepšenia inteligencie, vylepšenia ľudského tela, intergalaktická preprava.
Extropiáni [extropy.org] a transhumanisti [transhumanism.org].
SL4: Singularita [singinst.org], mozgy veľkosti Jupiteru, Matrioškové mozgy [wikipedia.org].. Superinteligencia [nickbostrom.com], posthumanizmus, totálne vymiznutie života v podobe „ako ho poznáme dnes“.
Singularitáni :) ..tých asi ešte dnes moc nie je.
…a ak existuje nejaká úroveň 5, nie som si istý, či o nej vôbec chcem vedieť.

Aklimatizácia: vaša šoková úroveň je pravdepodobne o jednu úroveň nižšie, než najvyššia úroveň, o ktorej ste už počuli. V podstate asi najefektívnejšia cesta ako pomôcť niekomu napr. z úrovne SL1 na SL2 je povedať mu o technológii SL3. Napr. ak sa zoznámite s možnosťami nanotechnológií, pravdepodobne ľahšie pochopíte koncept lekársky podporenej nesmrteľnosti. Ďalej možnosti vylepšenia inteligencie človeka vás nadchnú len, ak ste ešte nepočuli o Singularite.

Čo je zaujímavé na šokových úrovniach, nie je „uveriť“ v dané technologické možnosti, ale cítiť sa v pohode, pokiaľ o nich premýšľate. Keď som sa prvý krát stretol s myšlienkou singularity (pozn. stále hovorí Yudkowski..) okamžite som vedel, že Vernor Vinge má úplnú pravdu. Cítil som že celý môj etický systém sa mení asi počas piatich sekúnd – fakt zvláštny pocit. Päť sekúnd na uverenie. Tri roky na prijatie. Jediný spôsob ako zrýchliť proces aklimatizácie je prebiť koncept, ktorý sa snažíme pochopiť, vyššou šokovou úrovňou.
..koniec voľného citátu.

Záver: chcete po mne nejakú radu, ako získať aspoň nejakú predstavu o Singularite? Prečítajte si článok Roberta Bradburyho o „Matrioškových mozgoch [aeiveos.com:8080]“ ..keď som ho dočítal prvý krát, zostal som stáť doslova s otvorenými ústami. Na SL4 zrejme ešte nie som, ale pri novinkách z úrovne 3 sa mi už pulz nedvíha..

Rubriky: Nezařazené | Komentáře nejsou povoleny

Archiv – Žijeme v počítačovej simulácii? (1)

V sérii článkov Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (1), (2), (3) autor (sebe, čitateľom) dáva otázku (pre nepozorných čitateľov, hádajte akú) :-) . Problém je v tom, že nám na ňu nedáva odpoveď. To ale nie je jeho vina – na túto otázku v súčasnosti nemožno jednoznačne odpovedať. Skúsim však poukázať na niekoľko faktov, prepokladov a tvrdení transhumanistov spomenutých v tomto a v iných článkoch.

Základné predpoklady a tvrdenia

Aby som nechodil ďaleko, vypožičiam si citát Nicka Bostroma z článku Proč žijeme v počítačové simulaci, ktorý taktiež odporúčam prečítať. Podľa neho je pravdivý aspoň jeden z nasledujúcich predpokladov:
Civilizace na úrovni lidstva velmi pravděpodobně zanikne dříve, než dosáhne posthumánní úrovně.
Je velmi nepravděpodobné, že by posthumánní civilizace spouštěly historické simulace (nebo jakékoliv podobné).
Téměř jistě žijeme v počítačové simulaci.
S bodom 1. úplne súhlasím, vždy keď sa pozerám na správy s Blízkeho Východu (ako sa to vlastne správne píše ?).
K bodom 2. a 3. len toľko, že o posthumánnych civilizáciách vieme … ehm… máločo a že si niekto niekedy nejakú simuláciu spustil absolútne nedokazuje, že v nej žijeme aj my.

Podobne ako vo vyššie uvedených článkoch uvažujme 2 druhy simulácie:
simulácia reality „matrixového typu“, v ktorej sú skutočné osoby napojené na virtuálnu realitu
Tento prípad je v sci-fi príbehoch bežná záležitosť a teda asi nik nebude mať problém si niečo takéto predstaviť – dokonca sa pomaly blížime k realizácii (vo vývoji sú implantáty nahrádzajúce zrak či sluch, napojené priamo na mozgové centrá). „Matrixové simulácie“ majú jeden dôležitý obmedzujúci faktor – ľudský mozog. Nemôžu bežať pomalšie ani rýchlejšie ako dokáže mozog spracovávať dáta – ani keby bol dostupný superrýchly hardware. Z toho istého dôvodu nie je možné simuláciu opakovať, aspoň pokiaľ nebude existovať spôsob spoľahlivého nedeštruktívneho mazania ľudskej pamäte.
kompletná simulácia osobnosti a prostredia
je zatiaľ čisté sci-fi.

Technické predpoklady pre beh simulácie.

Ako sa vo vyššie uvedených článkoch spomína, na simuláciu reálneho prostredia treba vysoký výpočtový výkon. To je pravda len čiastočne – iba ak chceme, aby simulácia bežala v reálnom čase, prípadne rýchlejšie. Ak by bola dostatočná rýchlosť (realtime/1000), tak nám stačí tisíckrát menej výkonný hardware. Pre určité simulácie krátkych dejov je mysliteľné aj väčšie spomalenie. Aj dnes je bežné čakať na výpočty náročných fyzikálnych simulácií hodiny či dni. Príkladom sú počítačom generované filmy – výroba trvá celé mesiace, konečný produkt beží 1,5 hodiny. Svoju úlohu zohráva aj náročnosť simulovaného prostredia.
Pre simuláciu statickej, prázdnej miestnosti bez okien nie je potrebný veľký výkon procesora, s prehľadom to zvládajú aj dnešné počítače spolu so zastaralými grafickými kartami. Oproti odhadovanej výpočtovej kapacite, potrebnej na simuláciu komplexných dejov odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu je to prakticky zanedbateľné.
Ak by sme chceli pridať pohľad z miestnosti cez okno, teda obrazovú a zvukovú simuláciu vonkajšieho sveta, aj pri vysokej komplexnosti (slnečný svit, oblačnosť, vietor, dážď) a vysokej úrovni detailov simulovaných predmetov to stále bude menej náročné na výpočtový výkon ako ľudský mozog. Pre dosiahnutie realistickej simulácie vonkajšieho prostredia porovnateľnej s reálnym svetom, v ktorej by sa bolo možné osobne prechádzať, by samozrejme nároky príslušne vzrástli.

Tu sa nachvíľu zastavíme. Otázkou je, ako podrobná simulácia je nutná pre dosiahnutie ilúzie reálneho sveta. Predstavme si človeka, ktorý je od narodenia slepý. S okolitým svetom sa dostáva do kontaktu prostredníctvom ostatných zmyslov – sluchu, hmatu, čuchu a chuti. Ak by ľudia z nejakej skupiny (povedzme neprístupné odľahlé údolie vo vysokých horách), boli slepí a nikdy sa nestýkali s vidiacimi, nikto z nich by nevedel o zraku a teda by nikomu ani nechýbal. Vo svojom slovníku by na to ani nemali slovo. Jednoducho by nemali s čím porovnávať a predpokladali by, že ich stav je jedniný možný, že ich v vnímanie reálneho sveta je dokonalé.
Pokiaľ by k nim však jedného dňa zavítal cestovateľ a vysvetlil im, čo je to zrak a oni mu takúto pre nich vylúčenú vec uverili, keďže sa sami nemôžu priamo presvedčiť (napríklad by popísal čo robia vzdialené osoby, ktoré by to neskôr potvrdili), pochopili by, že ich svet je len nedokonalý „odraz“ reality.
Podobne na tom bude človek, ktorý od malička žil v simulácii (predstavte si Matrix). Preňho je to jediný reálny svet, aj keby grafika bola na úrovni počítačovej hry Doom [wikipedia.org]. Jednoducho to tak pre neho vždy bolo. Bodka. Takže je možné, že ak skutočne žijeme v simulácii, nie je to dokonalý obraz reálneho sveta, ale veľmi zjednodušený model. V skutočnom svete možno vyzeráme úplne inak, alebo máme celý rad schopností navyše, ktoré boli pre potreby tejto simulácie zanedbané – videnie v infračervenom spektre, širší rozsah počuteľných zvukov (infrazvuk – ultrazvuk). Možno tam dokonca panujú iné fyzikálne zákony. V prípade kompletnej simulácie ľudského mozgu sa dajú teoreticky robiť úpravy – preprogramovanie vedomia, aby si myslelo, že to čo vidí, je reálny svet (bez ohľadu na už spomínanú Doomovú grafiku).
Podobnú situáciu opísal Stanislaw Lem v knihe Futurologický kongres. Tam sa podobný účinok dosahoval kombináciami drog. Hlavný hrdina Ljon Tichý po odznení účinku drogy zistil, že nablýskaný a čistý svet okolo neho je v skutočnosti šedivý a špinavý, ľudia nechodia do práce v autách ale pešo v zástupoch a namiesto výťahov sa šplhajú po lane zavesenom vo výťahovej šachte (preto ho po každej ceste „výťahom“ boleli ruky).

Rubriky: Články | Komentáře nejsou povoleny