Archiv – Nelineárne myslenie

Pokiaľ sa chceme baviť o transhumanizme, jednou z kľúčových bodov, je nesúlad medzi zjednodušene povedané „tým, čo dnes vidíme na vlastné oči“ a na prvý pohľad neskutočne fantastickou budúcnosťou, o ktorej transhumanizmus hovorí.

Na úvod: skúste si nasledovnú hádanku: máme Petriho misku so živným roztokom a neznámym množstvom baktérií. Množstvo baktérií sa zdvojnásobí raz za minútu. Presne po hodine, je miska plná. Kedy bola poloplná?

Alebo inú historku. Traduje sa, že šach vznikol v Indii a génius, ktorý hru vymyslel, chcel od nadšeného vládcu krajiny „skromnú odmenu“. Žiadal, aby mu radža vyplatil za prvé políčko zrnko obilia, za druhé dve zrnká a za každé ďalšie políčko dvojnásobok predošlého.
Vraví sa, že natešený rádža, dal doniesť vrece pšenice, začal odpočítavať… a tešil sa, ako lacno k hre prišiel. Komu sa nechce prepočítavať, prezradím, že vynálezca chcel za svoju hru približne 100.000.000.000 ton obilia.. :)

Počty zrniek vynesené do grafu vyzerajú nejako takto:

Kľúčom k obom problémom je jednoduchá matematika, ktorú verím, že všetci čitatelia tohto blogu v pohode zvládajú. Čo je ale ťažšie, je dokázať si predstaviť, ako sa veci meniace sa exponenciálnou rýchlosťou prejavia na našej dnešnej realite. V snahe odhadnúť budúcnosť, väčšina z nás použije intuitívny „lineárny“ pohľad. Nevedome predpokladáme, že veci budú pokračovať tak, ako sa odohrávali v nedávnej minulosti. Z matematického pohľadu je možno problém v tom, že začiatok exponenciálnej krivky na grafe vyzerá ako čiara.

Všimnite si, že vidieť graf len niekde po 10-ku, celkom ľahko si trend môžeme zameniť za lineárny a byť v koži rádžu, stále by sme intuitívne očakávali, že jedno vrece pšenice nám bohato vystačí na celú šachovnicu… …ako ale vidíme ďalej rozdiel je fatálny.

Takže pozrieme desať-dvadsať rokov dozadu, a lineárne odhadneme, ako budú veci vyzerať v roku 2020 alebo 2050. Populárne sú napríklad tipy vzťahujúce sa k HDP, zadĺženiu nejakej krajiny, charakteristikám životného prostredia (globálne otepľovanie/ochladzovanie) predpovede krachu dôchodkového systému atď. Zoberieme napríklad vzťah svetového hrubého domáceho produktu vo vzťahu k spotrebe ropy a vypočítame, že v roku 2050 sa minie ropa. Čítal som aj celkom vážne mienené odhady, ktoré hovoria, že ropa sa minie už v najbližšom desaťročí (ono to závisí od toho, ako moc kontroverzné stanovisko si autor trúfa zaujať a aké veľké titulky v médiách si praje dosiahnuť). Koho by téma ropy zaujala a chce sa nechať trocha postrašiť, môže sa mrknúť trebárs sem [lifeaftertheoilcrash.net] alebo sem [oilcrisis.com].

Budúcnosť zrýchľuje
Ak môžeme veriť historikom, homo sapiens sa vyvinul počas stoviek tisícov rokov. Vývoj rozšírenie prvých technológii vymyslených humanoidmi (ako napríklad oheň, koleso, kamenné nástroje) trval desaťtisíce rokov. Pred zhruba pol tisícročím Gutenberg vymyslel tlačiarenský stroj [wikipedia.org], pričom trvalo asi storočie, než sa skutočne rozšíril. Trvalo 40-50 rokov, než verejnosť prijala telefón. Mobily to isté stihli za 7 rokov. Porovnajte si, koľko trvalo všeobecné prijatie rádia a televízie, s tým ako to prebiehalo u Internetu (rádio sa objavilo začiatkom 20.storočia).
Alebo projekt analýzy ľudského genómu… Tento bol od začiatku kontroverzný. Kritici na začiatku tvrdili, že nie je možné projekt stihnúť za vytýčených 15 rokov a že analýza bude trvať stovky, ak nie tisíce rokov. Po desiatich rokov, boli hotové len asi 2 percentá… ale posledných sedem zdvojnásobení, dostalo projekt z jedného percenta na 100%. Analýza sekvencie vírusu HIV trvala 15 rokov (začalo sa niekedy ~1980), u vírusu SARS to vedci stihli za 31 dní (~2004).

Klasický príklad exponenciálneho rastu je samotný Internet. Ide o to, že pokiaľ zdvojnásobujeme malé čísla, nikto si to nevšimne (ono aj ten rádža z historky o šachu sa pri prvých 10 políčkach ešte usmieval). Stále všetko vyzerá lineárne. Všetci si to všimnú, až keď sa v grafe exponenciálneho rastu dostaneme k tomu bodu, keď to začne ísť prudko hore. Pokiaľ jeden rok Internet používalo 10.000 vedcov, potom 20.000, 40.000… stále akoby nič nebolo vidieť. Ale zrazu v 90-tych rokoch sa Internet akoby vynoril „z ničoho“, rozdiel 10 miliónov, 20, 40 miliónov používateľov už bol poznať celkom zreteľne..

Zaujímavý graf nakreslil R.Kurzweil. Zobral 15 rôznych vážených osobností alebo inštitúcií (všeobecne pokladaných za autority) a nechal ich určiť kľúčové body vývoja ľudstva. Jednalo sa napr. o Carla Sagana, Paula D.Boyera, Encyklopédiu Britanniku, Americké múzeum histórie prírody, Univerzitu v Arizone.. Uvedení autori nemali s jeho názormi nič spoločné. Nepokúšali sa jeho myšlienky ani podporiť, ani vyvrátiť. Proste určili, čo podľa nich vo vývoji ľudstva predstavuje kľúčové momenty a kedy tieto momenty nastali. Tieto body vyniesol do grafu pričom na vertikálnu os umiestnil vzdialenosť medzi jednotlivými udalosťami v rokoch a na horizontálnu os: pred koľkými rokmi udalosť nastala. Nevyšlo mu to úplne presne, pretože rôzne autority určili ako kľúčové iné udalosti a určili rovnakým udalostiam inú vzdialenosť v čase, ale na grafe s logaritmickými osami je vidieť jasný lineárny trend [wikipedia.org] (pozn. ak má graf logaritmické osi – exponenciála sa prejaví ako priamka).
Pokiaľ by sme ten istý graf prekreslili tak, že by sme horizontálnu os ponechali lineárnu, vyzeralo by to tak, že všetko podstatné sa odohralo úplne nedávno. Presne tak funguje exponenciálny rast.
Ďalšie súvisiace grafy sú v článku The Law of Accelerating Returns [kurzweilai.net] (voľný preklad by snáď mohol znieť „Zákon zvyšujúcich sa výnosov“). Doporučujem tiež článok Arnolda Klinga o ekonomických implikáciách o nelineárneho myslenia [techcentralstation.com]. Odtiaľ som si aj vypožičal úvodnú hádanku.

Ok: čo chcem povedať?
Pokiaľ sa chceme seriózne pozerať do budúcnosti, lineárne intuitívne odhady sú nesprávne, pretože svet sa mení exponencionálne. Ak budete nabudúce čítať nejakú predpoveď na dvadsať a viac rokov dopredu založenú na lineárnych modeloch, doporučujem rozumnú dávku skepticizmu. ..k nelineárnym odhadom by som pristupoval rovnako skepticky. ..rovnako k tvrdeniam, že to či ono je nemožné… (príklad: reengineering mozgu je utópia, pretože dnes o ňom ešte vieme primálo).
Jediné, čo isté je, že veci sa menia, menia sa pomerne rýchlo a to, čo je dnes nemožné, môže byť za 10 rokov „predstaviteľné“, za 15 rokov v experimentálnej prevádzke a za 20 rokov, bežná denná realita, nad ktorou sa nikto ani nebude pozastavovať.

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Komentáře nejsou povoleny.