Česká asociace transhumanistů

>H blog

Svět transhumanistickýma očima. Věda a technologie.

Do
Téma

Hledat
	(s diakritikou)

Sborníky příspěvků blogu ve formátech PDF a iSilo jsou k dispozici v knihovně.

Nejnovější komentáře

Žijeme v počítačovej simulácii? (1)
5.7.2009 21:40 (4)
Smítka hvězdného prachu můžete hledat přes internet
1.4.2009 13:19 (16)
Mozkocvična: Jak vyhrát televizní soutěž
29.1.2009 19:57 (119)
Nové zuby z kmenových buněk mají lidem růst už za pět let
13.11.2008 20:21 (4)
Bude korejská laboratoř brzy nabízet orgány na objednávku?
11.4.2008 21:29 (48)
Štvrtá šoková úroveň
4.4.2008 21:30 (15)
Rozmyslete se důkladně, než si předplatíte český Scientific American
18.2.2008 09:57 (23)
První z týmů usilujících o X-Prize dostal povolení úřadů k suborbitálním letům
19.9.2007 14:37 (2)

Nejlépe hodnocené články

Skleníkový plyn může terraformovat Mars (13:0)
Tam, kde sopky chrlí led (11:0)
Nové zuby z kmenových buněk mají lidem růst už za pět let (10:0)
Kurzweil: Zbavíme se počítačů na stolech a podobné veteše (9:0)
Transhumanistický blog slaví první narozeniny (9:0)
Hibernace funguje zatím po dobu dvou hodin (8:0)
Svět v roce 2020 podle CIA (7:0)
Průhledná páska z nanotrubek je pevnější než ocel (19:1)

Napsali o nás

"...sleduji tyhle stránky již nějakou dobu a musím říci, že jsou pro mne neutuchajícím zdrojem pěkně podložených a s citem podaných informací,"
napsal fotopík.

MPrize

Sponzorujeme The Methuselah Mouse Prize - soutěž o dlouhověkou myš, která si klade za cíl stimulovat výzkum potlačování stárnutí a prodlužování života. [více...]

Folding@Home

Náš tým podporuje distribuovaný výpočetní projekt Folding@Home.

* 135 členů
* 104 procesorů
* 2755123 bodů
* 243. místo z 47486

Chcete přiblížit budoucnost? Věnujte strojový čas. Číslo týmu Transhumanismus CZ je 38749. [více...]

Tipy

V pravém sloupci je uvedeno datum zveřejnění, autor a v hranatých závorkách tématická kategorie příspěvku. Link pod názvem kategorie skrývá permanentní odkaz na příspěvek. Kliknutím pravým tlačítkem myši můžete odkaz například uložit do schránky nebo zařadit mezi bookmarky.

Ikona teploměru ukazuje aktuální hodnocení příspěvku čtenáři. Hodnotit můžete kliknutím na puntíky označené slovy líbí (chci víc takových textů) či nelíbí (tohle tady nemá co dělat). K funkčnosti hodnocení je třeba zapnutý Javascript.

Odkaz Reagovat umožňuje přidat příspěvek do fóra. Pokud již diskuse k danému záznamu existuje, je zobrazen odkaz s počtem příspěvků.

Víte o zajímavé události, článku nebo webu? Napište nám na adresu info@transhumanismus.cz.

Přebírání titulků

Ke zobrazení titulků z blogu na vaší stránce slouží ticker.

Informace o záznamech v blogu lze aktuálně získat ve formátu RSS.

Kliknutím na ikonku získáte fragment HTML, pomocí něhož ji můžete zobrazit na svých stránkách. Snadno lze také zobrazovat aktuální titulky z blogu pomocí tickeru.

Aká bude Singularita? Úprimne povedané neviem. Ale nedávno som v knihe Raya Kurzweila 'Singularita je blízko' čítal fiktívny rozhovor, ktorý metaforicky približuje o zmeny akého rozsahu, by sa asi mohlo jednať... Ray Kurzweil [kurzweilai.net]: z knihy The Singularity is Near [singularity.com], strana 297 – voľný preklad: Niekde na Zemi… asi 2 bilióny rokov pred n.l. Rozprávajú sa dvaja priatelia - baktérie. Jedna „normálna“ a druhá „futurista“... „No tak povedz mi niečo o tých tvojich víziách,“ hovorí prvá baktéria, takpovediac usmievajúc sa popod fúzy.. „Hm, vidím baktérie, ktoré sa zlúčia do spoločenstiev, vytvoria skupiny buniek a budú sa dokopy chovať ako jeden veľký komplikovaný organizmus s nepomerne rozšírenými schopnosťami,“ odpovedá druhá baktéria – futurista. „Na základe čoho tak usudzuješ?“ „No už teraz niektorý naši druhovia Dapto baktérie vošli dovnútra iných väčších baktérií a vytvorili malé kooperujúce duá. A funguje im to spolu celkom dobre. Nedá sa tomu vyhnúť, aj naši ďalší priatelia sa postupne spoja do skupín, aby sa každý z nich mohol na niečo špecializovať. Teraz je to tak, že každý z nás robí všetko sám, hľadáme si potravu, trávime ju, vytvárame vedľajšie produkty. Dá sa to robiť efektívnejšie...,“ hovorí futurista. „A potom?“ „Všetky tieto bunky si dokopy vyvinú spôsob, ako navzájom komunikovať a tento v mnohom predčí jednoduchú výmenu chemických látok, ktoré ty a ja momentálne ovládame.“ „Okej, a teraz mi prosím znova vysvetli tú časť o tých budúcich super kolóniách tvorených desiatkami triliónov buniek.“ vyzvedá prvá baktéria. „No podľa mojich modelov,“ pokračuje futurista. „Asi za 2 bilióny rokov sa budú spoločenstvá tvorené desiatkami triliónov buniek chovať ako jeden organizmus a budú obsahovať desiatky biliónov špecializovaných buniek, ktoré budú navzájom zložitými spôsobmi komunikovať.“ „Znie to zložito. Ako budú komunikovať?“ „No, napríklad „hudbou“. Tieto veľké skupiny buniek budú vytvárať zvukové vlnenia a pomocou nich komunikovať s inými skupinami buniek.“ „Hudba ??“ „Áno. Kúsky zvukových vlnení.“ „Zvuk?“ „Áno. Pozri sa na to takto. Tieto super spoločenstvá buniek budú dostatočne komplikované na to, aby si uvedomili samých seba. Budú postupne schopné vylepšiť svoju vlastnú organizáciu, budú postupne stále lepšie a rýchlejšie. Prestavajú zvyšok sveta podľa vlastného obrazu.“ „No momentík. To znie akože stratíme našu prirodzenú baktériovitosť!“ hovorí prvá vyhliadkami očividne znepokojená baktéria . „Ó, to nebude žiadna strata,“ upokojuje ju futurista. „No počujem, že sa to dookola pokúšaš tvrdiť, ale...“ „Bude to veľký krok dopredu. Je to náš údel. Údel baktérií. A potom... neboj... vždy zostane zopár baktérií, ktoré si budú len tak plávať naokolo..“ „No a čo negatívne vedľajšie následky? Myslím akú už škodu dokážu napáchať naši kamoši Dapto a Bdellovibrio baktérie? Ale tieto budúce super organizácie? Veď zo svojimi schopnosťami by to tu všetko mohli zničiť!“ „No nie som si úplne istý, ale povedal by som, že sa cez to nejako dostaneme.“ „Vždy si bol optimista.“ „Pozri, vedľajšími následkami sa nemusíme trápiť ešte zopár biliónov rokov.“ „Jasne! Poďme sa naobedovať.“ Medzičasom uplynú 2 bilióny rokov.. Ned Ludd: „Tieto budúce inteligencie budú horšie ako textilné stroje, proti ktorým som bojoval kedysi v roku 1812. Vtedy som sa báli jediného muža, ktorý spolu so strojom urobil prácu dvanástich. Ale vy tu hovoríte stroji veľkosti krabičky od syra, ktorá svojou inteligenciou predčí celé ľudstvo!“ Ray Kurzweil: „Predčia len biologickú časť ľudstva. V každom prípade, táto krabička bude stále ľudská, aj keď už nebude biologická.“ Ned: „Ale tieto super inteligencie nebudú jesť! Nebudú dýchať vzduch! Nebudú sa rozmnožovať sexom... Ako to, že ich ešte stále pokladáte za ľudské?“ Ray: „Spojíme sa s našou technológiou. Už teraz sme s tým v podstate začali. Aj keď väčšina strojov ešte stále nie je vo vnútri našich tiel a mozgov, naše stroje nám už teraz rozširujú naše schopnosti a inteligenciu.“ Ned: „Pozrite, povedať, že tieto budúce super stroje sú vo svojej podstate ľudské, je ako povedať, že my sme v podstate baktérie. Koniec koncov, veď z nich sme sa vyvinuli. Ray: Je pravda, že súčasný človek je obrovské spoločenstvo buniek a že je produktom evolúcie - momentálne jej špičkou. Ale tým, že rozšírime svoju inteligenciu napríklad pomocou spätného inžinierstva, modelovaním, simulovaním a prenesieme ju na substrát s väčšími možnosťami ako je biologický, sa v evolúcii posunieme o významný kus ďalej. U baktérie to bol jej osud, vyvinúť sa v super spoločenstvá, z ktorých vznikli technológiu vytvárajúce organizmy. A teraz je to náš osud, vyvinúť sa v dnes nám nepredstaviteľný inteligenčný potenciál Singularity.“ Ok. Záver? Áno. Pokúšať sa dneska z našej pozície predvídať, aká asi bude Singularita, mi pripomína vyššie uvedený rozhovor baktérií. Je to ako by sa baktéria snažila uhádnuť, na čo asi bude človek, chcieť používať svoj mozog. Tým že sa zmeníme na prudko inteligentné krabičky od syra, pravdepodobne o časť svojej ľudskosti v dnešnom ponímaní prídeme. Ale nebojte sa. Vyzerá to tak, že ešte máme zopár desiatok rokov času. (Zdá sa vám to prehnané, myslíte si, že ak vôbec niekedy, tak za stovky až tisíce rokov? Kto vie? Ale všimnite si, že svet zrýchľuje a to nelineárne [transhumanismus.cz]...) Tak kým to ešte ide, poďme si užiť verziu 1.0 našich biologických tiel...	17.2.2007 20:30 - robert [Civilizace] Link líbí nelíbí 5 komentářů Reagovat

Žijeme v počítačovej simulácii? (2) Skúsme si vytvoriť malý "Gedankenmodell" (variáciu na Gedankenexperiment). Predpokladajme, že máme vytvoriť simuláciu reálneho prostredia, pre zjednodušenie stačí ak budú použité momentálne dostupné technológie. Prostredím bude ostrov o rozlohe niekoľko štvorcových kilometrov, ohraničený morom Simulovať budeme niektoré fyzikálne javy pozoravateľné na "makroúrovni" - gravitácia, vietor, prúdenie vody. Fyzikálne javy na úrovni atómov a kvantové javy zanedbáme Simulované objekty budú mať detailné modely, zložené z podobjektov ( strom s listami) s priradenými fyzikálnymi vlastnosťami. Fyzikálny model sa bude starať o deformácie objektov či realistické delenie na menšie kusy Simulácia bude vykreslovaná v realistickej počítačovej grafike (textúry s ultravysokým rozlíšením, imitácia nerovných povrchov,...) Tieto body spĺňajú aj momentálne vyvíjané počítačové hry ako Crysis [wikipedia.org], prípadne hry postavené na hernom engine Unreal 3. Pripomínam že ide o POČÍTAČOVÉ HRY! určené pre zábavu. Vlastne je mi záhadou prečo sa pre vedecké projekty virtuálnej reality nevyužívajú modifikované počítačové hry. Doteraz všetky vedecké projekty ktoré som videl predvádzať v televízii mali až neuveriteľne pomalú grafiku, kvalitou na úrovni 80.-90. rokov minulého storočia. Neobstojí ani finančný argument - mnohé herné engine boli uvoľnené ako Open Source. V blízkej budúcnosti (v horizonte niekoľkých rokov) sa bude technológia pre realistickú počítačovú grafiku pravdepodobne vyvíjať nasledovnými smermi: Simulácia bude vykreslovaná pokročilejšími metódami, napríklad metódou raytracingu (s nástupom viacjadrových procesorov, prípadne špeciálnych prídavných kariet s viacerými procesorovými jadrami, ktoré dodajú potrebný výkon) Pri dostatku pamäte sa podobjekty môžu ďalej deliť na menšie stavebné prvky - "bunky" o veľkosti na úrovni rozlišovacej schopnosti (ľudskeho oka, prípadne použitého zobrazovacieho zariadenia) s priradenými fyzikálnymi vlastnosťami daného materiálu, ktoré slúžia na detailnú simuláciu predmetu - trhanie papieru, piliny vznikajúce pri pílení dreva, detailné simulácie toku tekutín Softwarové postupy a algoritmy sú známe, potrebné bude dodať dostatočne výkonný hardware na masívne "matrixové" simulácie veľkého rozsahu. Pre posthumánnu civilizáciu by to nemal byť žiadny problém. Rozsah výkonu potrebného pre kompletnú simuláciu osobnosti a prostredia bude ešte vyšší, netrúfam si ho však na rozdiel od rôznych autorov ani približne odhadnúť. Ako zistiť, že žijeme v simulácii? Pokiaľ bude vytvorená dostatočne presne a realisticky, nebudú sa vyskytovať logické chyby a abnormálne javy (teda nevznikne chyba v Matrixe [wikipedia.org]), je nemožné overiť si hypotézu, že žijeme v simulácii, pokiaľ nám k tomu tvorca simulácie sám neposkytne prostriedky. Jedinou nádejou je dúfať, že simulácia nie je natoľko komplexná a podrobná, aby sa dostupnými prostriedkami nedali zistiť nezrovnalosti vo fungovaní sveta. Že si tvorca simulácie zjednodušil prácu a niektoré javy sa generujú náhodne, namiesto toho aby sa vypočítali komplikovnými sériami výpočtov, pretože si to aj tak nikto v simulácii nevšimne (teda netreba simulovať kvantovú fyziku v stredoveku, ale zapojiť ju do simulácie až niekedy začiatkom 20. storočia). Príklad: skúmaním sa zistí, že vo vákuu vznikajú samovoľne častice hmoty. Ak toho už vieme o fungovaní vesmíru dosť a tento jav sa nezhoduje s overenými a fungujúcimi modelmi teoretickej fyziky, alebo im dokonca priamo protirečí, jednou z možností je, že tieto častice prichádzajú odniekiaľ "zvonka". Samozrejme by mohlo ísť aj o niečo úplne iné - napríklad o dôkaz existencie paralelného vesmíru. Takže nehľadajte za každým rohom agenta a nepokúšajte sa skákať z mrakodrapu, pokiaľ nemáte na chrbte reálny, alebo aspoň dokonale simulovaný padák.	22.1.2007 08:00 - Paulie [Cogitarium] Link líbí nelíbí 4 komentáře Reagovat

Žijeme v počítačovej simulácii? (1) V sérii článkov Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (1), (2), (3) autor (sebe, čitateľom) dáva otázku (pre nepozorných čitateľov, hádajte akú) :-). Problém je v tom, že nám na ňu nedáva odpoveď. To ale nie je jeho vina - na túto otázku v súčasnosti nemožno jednoznačne odpovedať. Skúsim však poukázať na niekoľko faktov, prepokladov a tvrdení transhumanistov spomenutých v tomto a v iných článkoch. Základné predpoklady a tvrdenia Aby som nechodil ďaleko, vypožičiam si citát Nicka Bostroma z článku Proč žijeme v počítačové simulaci, ktorý taktiež odporúčam prečítať. Podľa neho je pravdivý aspoň jeden z nasledujúcich predpokladov: Civilizace na úrovni lidstva velmi pravděpodobně zanikne dříve, než dosáhne posthumánní úrovně. Je velmi nepravděpodobné, že by posthumánní civilizace spouštěly historické simulace (nebo jakékoliv podobné). Téměř jistě žijeme v počítačové simulaci. S bodom 1. úplne súhlasím, vždy keď sa pozerám na správy s Blízkeho Východu (ako sa to vlastne správne píše ?). K bodom 2. a 3. len toľko, že o posthumánnych civilizáciách vieme ... ehm... máločo a že si niekto niekedy nejakú simuláciu spustil absolútne nedokazuje, že v nej žijeme aj my. Podobne ako vo vyššie uvedených článkoch uvažujme 2 druhy simulácie: simulácia reality "matrixového typu", v ktorej sú skutočné osoby napojené na virtuálnu realitu Tento prípad je v sci-fi príbehoch bežná záležitosť a teda asi nik nebude mať problém si niečo takéto predstaviť - dokonca sa pomaly blížime k realizácii (vo vývoji sú implantáty nahrádzajúce zrak či sluch, napojené priamo na mozgové centrá). "Matrixové simulácie" majú jeden dôležitý obmedzujúci faktor - ľudský mozog. Nemôžu bežať pomalšie ani rýchlejšie ako dokáže mozog spracovávať dáta - ani keby bol dostupný superrýchly hardware. Z toho istého dôvodu nie je možné simuláciu opakovať, aspoň pokiaľ nebude existovať spôsob spoľahlivého nedeštruktívneho mazania ľudskej pamäte. kompletná simulácia osobnosti a prostredia je zatiaľ čisté sci-fi. Technické predpoklady pre beh simulácie. Ako sa vo vyššie uvedených článkoch spomína, na simuláciu reálneho prostredia treba vysoký výpočtový výkon. To je pravda len čiastočne - iba ak chceme, aby simulácia bežala v reálnom čase, prípadne rýchlejšie. Ak by bola dostatočná rýchlosť (realtime/1000), tak nám stačí tisíckrát menej výkonný hardware. Pre určité simulácie krátkych dejov je mysliteľné aj väčšie spomalenie. Aj dnes je bežné čakať na výpočty náročných fyzikálnych simulácií hodiny či dni. Príkladom sú počítačom generované filmy - výroba trvá celé mesiace, konečný produkt beží 1,5 hodiny. Svoju úlohu zohráva aj náročnosť simulovaného prostredia. Pre simuláciu statickej, prázdnej miestnosti bez okien nie je potrebný veľký výkon procesora, s prehľadom to zvládajú aj dnešné počítače spolu so zastaralými grafickými kartami. Oproti odhadovanej výpočtovej kapacite, potrebnej na simuláciu komplexných dejov odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu je to prakticky zanedbateľné. Ak by sme chceli pridať pohľad z miestnosti cez okno, teda obrazovú a zvukovú simuláciu vonkajšieho sveta, aj pri vysokej komplexnosti (slnečný svit, oblačnosť, vietor, dážď) a vysokej úrovni detailov simulovaných predmetov to stále bude menej náročné na výpočtový výkon ako ľudský mozog. Pre dosiahnutie realistickej simulácie vonkajšieho prostredia porovnateľnej s reálnym svetom, v ktorej by sa bolo možné osobne prechádzať, by samozrejme nároky príslušne vzrástli. Tu sa nachvíľu zastavíme. Otázkou je, ako podrobná simulácia je nutná pre dosiahnutie ilúzie reálneho sveta. Predstavme si človeka, ktorý je od narodenia slepý. S okolitým svetom sa dostáva do kontaktu prostredníctvom ostatných zmyslov - sluchu, hmatu, čuchu a chuti. Ak by ľudia z nejakej skupiny (povedzme neprístupné odľahlé údolie vo vysokých horách), boli slepí a nikdy sa nestýkali s vidiacimi, nikto z nich by nevedel o zraku a teda by nikomu ani nechýbal. Vo svojom slovníku by na to ani nemali slovo. Jednoducho by nemali s čím porovnávať a predpokladali by, že ich stav je jedniný možný, že ich v vnímanie reálneho sveta je dokonalé. Pokiaľ by k nim však jedného dňa zavítal cestovateľ a vysvetlil im, čo je to zrak a oni mu takúto pre nich vylúčenú vec uverili, keďže sa sami nemôžu priamo presvedčiť (napríklad by popísal čo robia vzdialené osoby, ktoré by to neskôr potvrdili), pochopili by, že ich svet je len nedokonalý "odraz" reality. Podobne na tom bude človek, ktorý od malička žil v simulácii (predstavte si Matrix). Preňho je to jediný reálny svet, aj keby grafika bola na úrovni počítačovej hry Doom [wikipedia.org]. Jednoducho to tak pre neho vždy bolo. Bodka. Takže je možné, že ak skutočne žijeme v simulácii, nie je to dokonalý obraz reálneho sveta, ale veľmi zjednodušený model. V skutočnom svete možno vyzeráme úplne inak, alebo máme celý rad schopností navyše, ktoré boli pre potreby tejto simulácie zanedbané - videnie v infračervenom spektre, širší rozsah počuteľných zvukov (infrazvuk - ultrazvuk). Možno tam dokonca panujú iné fyzikálne zákony. V prípade kompletnej simulácie ľudského mozgu sa dajú teoreticky robiť úpravy - preprogramovanie vedomia, aby si myslelo, že to čo vidí, je reálny svet (bez ohľadu na už spomínanú Doomovú grafiku). Podobnú situáciu opísal Stanislaw Lem v knihe Futurologický kongres. Tam sa podobný účinok dosahoval kombináciami drog. Hlavný hrdina Ljon Tichý po odznení účinku drogy zistil, že nablýskaný a čistý svet okolo neho je v skutočnosti šedivý a špinavý, ľudia nechodia do práce v autách ale pešo v zástupoch a namiesto výťahov sa šplhajú po lane zavesenom vo výťahovej šachte (preto ho po každej ceste "výťahom" boleli ruky).	19.1.2007 09:40 - Paulie [Cogitarium] Link líbí nelíbí 4 komentáře Reagovat

Klony jsou jako potravina zcela bezpečné Zaujímavý článok [osel.cz] na Oslovi: Klony již nejsou frankensteinovskou zrůdou, jež svou existencí uráží Boha i přírodu. Americká nejvyšší autorita pro bezpečnost potravin (FDA) potvrdila, že klony skotu, prasat, koz a taktéž jejich produkty jako je mléko, jsou pro použití v lidské výživě bezpečné. ... Chovatelé prasat v tom mají větší jasno. S klony již obchodují. ... I když počet klonů na amerických farmách dnes není velký, sami chovatelé prohlašují, že jakmile FDA dala svým rozhodnutím o nezávadnosti klonům „zelenou“, budou se na amerických farmách během 18 až 20 měsíců chovat stovky tisíc klonů.	5.1.2007 11:30 - robert [BioMed] Link líbí nelíbí Reagovat

Štvrtá šoková úroveň Nelineárnym myslením [transhumanismus.cz] si môžeme predstaviť, ako sa z dnešného „low-tech“ sveta v krátkej dobe môžeme dostať do „hi-tech“ sveta budúcnosti. Dneska chcem skúsiť opačný postup. Ukážeme si, ako by mohla vyzerať singularita. Ak totiž z toho zahliadnete čo i len nejasné obrysy, nejaké „nanoboty“ vám budú pripadať ako úplne normálna vec. Nedávno som čítal výborný článok Eliezera Yudkowského [singinst.org] „Úrovne šoku z budúcnosti [sl4.org]“. Článok je z roku 1999 a sám Yudkowski hovorí, že všetko čo napísal pred rokom 2002 je beznádejne zastaralé... ale tento je o konceptoch a myslím, že je ešte stále perfektne aktuálny. Chcete si urobiť aspoň matnú predstavu o svete, ktorý príde (o singularite)? ...dostaňte sa aspoň na tretiu šokovú úroveň. Stručne z článku: Šoková úroveň meria hi-tech koncepty, o ktorých dokážete premýšľať bez toho, aby ste boli ohromený, vydesený, slepo nadšený – teda bez toho, aby vás uvedená predstava šokovala. Klasifikácia má význam, pretože pomáha odmerať, na aké informácie sú pripravený vaši poslucháči. Napr. ak preskočíte 2 úrovne, spôsobíte, že ľudia budú vyplašený, ak preskočíte 3 úrovne... budú naozaj vyľakaný. Yudkowski definuje nasledovné úrovne (shock levels): SL0: moderná technológia a dnešný moderný svet. Sem patrí: legendárny priemerný človek, ktorý sa cíti bezpečne s modernými technológiami. Nie sú vyslovene na špici využitia techniky, ale technológie používajú denne. Väčšina ľudí, televízne spravodajstvo, novinári, politici... SL1: virtuálna realita a ekonomika založená na e-komercii. Život do stovky. Špička moderných technológií, tak ako je videná médiami ako napr. Wired [wired.com] Vedci, technologický nadšenci, programátori, technofilovia. SL2: - medzihviezdna preprava, nesmrteľnosť založená na pokročilom zdravotníctve, genetickom inžinierstve, stret s mimozemskou kultúrou. Priemerný sci-fi fanúšik. SL3: nanotechnológie a umelá inteligencia porovnateľná s ľudskou. Jemné vylepšenia inteligencie, vylepšenia ľudského tela, intergalaktická preprava. Extropiáni [extropy.org] a transhumanisti [transhumanism.org]. SL4: Singularita [singinst.org], mozgy veľkosti Jupiteru, Matrioškové mozgy [wikipedia.org].. Superinteligencia [nickbostrom.com], posthumanizmus, totálne vymiznutie života v podobe „ako ho poznáme dnes“. Singularitáni :) ..tých asi ešte dnes moc nie je. ...a ak existuje nejaká úroveň 5, nie som si istý, či o nej vôbec chcem vedieť. Aklimatizácia: vaša šoková úroveň je pravdepodobne o jednu úroveň nižšie, než najvyššia úroveň, o ktorej ste už počuli. V podstate asi najefektívnejšia cesta ako pomôcť niekomu napr. z úrovne SL1 na SL2 je povedať mu o technológii SL3. Napr. ak sa zoznámite s možnosťami nanotechnológií, pravdepodobne ľahšie pochopíte koncept lekársky podporenej nesmrteľnosti. Ďalej možnosti vylepšenia inteligencie človeka vás nadchnú len, ak ste ešte nepočuli o Singularite. Čo je zaujímavé na šokových úrovniach, nie je „uveriť“ v dané technologické možnosti, ale cítiť sa v pohode, pokiaľ o nich premýšľate. Keď som sa prvý krát stretol s myšlienkou singularity (pozn. stále hovorí Yudkowski..) okamžite som vedel, že Vernor Vinge má úplnú pravdu. Cítil som že celý môj etický systém sa mení asi počas piatich sekúnd – fakt zvláštny pocit. Päť sekúnd na uverenie. Tri roky na prijatie. Jediný spôsob ako zrýchliť proces aklimatizácie je prebiť koncept, ktorý sa snažíme pochopiť, vyššou šokovou úrovňou. ..koniec voľného citátu. Záver: chcete po mne nejakú radu, ako získať aspoň nejakú predstavu o Singularite? Prečítajte si článok Roberta Bradburyho o „Matrioškových mozgoch [aeiveos.com:8080]“ ..keď som ho dočítal prvý krát, zostal som stáť doslova s otvorenými ústami. Na SL4 zrejme ešte nie som, ale pri novinkách z úrovne 3 sa mi už pulz nedvíha..	17.12.2006 14:20 - robert [Cogitarium] Link líbí nelíbí 15 komentářů Reagovat

Nepáči sa vám GMO? Pokiaľ ste sa nechali nastrašiť Greenpeace a pokladáte geneticky modifikované plodiny za Frankensteinov pozdrav, potom by vás mohlo zaujímať, že k benefitom sľubovaným inžiniermi GMO je možné dospieť aj inými cestami. Takými, ktoré fyzicky nevyžadujú priame zásahy do genetickej informácie. Volá sa to: Marker assisted selection [guardian.co.uk]. Keď to malinko zjednoduším, základná myšlienka je jednoduchá, necháme rastliny krížiť náhodne ako pri klasickom šľachtení, akurát si pomôžeme novými technológiami, aby sme identifikovali potomkov, ktorý disponujú žiadanými vlastnosťami. Analýzou génomu danej plodiny sa identifikujú gény súvisiace s želanými vlastnosťami. Pomocou MAS technológie sa potom uvedené gény hľadajú v odrodách danej plodiny alebo jej divo žijúcich príbuzných. Tieto sa potom použijú ako rodičia pre klasické kríženie, ktoré sa tým zásadne urýchli. Hlavnou výhodou je, že výsledok sa môže smelo označiť ako GMO free :) a teda sa to bude dobre predávať aj v Európe.	25.11.2006 07:55 - robert [BioMed] Link líbí nelíbí 6 komentářů Reagovat

50 palcová obrazovka.. v okuliaroch Zoberte si video ipod, hernú konzolu, multimediálny mobil.. nasaďte si tieto nové štýlové okuliare [cnn.com] a pred vašimi očami vznikne efekt 50 palcovej obrazovky.. Domáce kino, tam kde sa práve nachádzate... ale dávajte si pozor, na čo stúpate ;) Očakávaná cena $275.	6.11.2006 16:00 - robert [Xware] Link líbí nelíbí Reagovat

Celosvetové prijatie geneticky modifikovaných plodín plynule pokračuje Čo sa týka geneticky modifikovaných plodín – Európa ešte stále hraje Šípkovú Ruženku, inak je to ale pri celosvetovom pohľade. GMO sú na trhu už cca 10 rokov, pričom rozloha na ktorej sa pestujú rastie cca 10% ročne. Celosvetovo dnes GMO pestuje asi 8.5 milióna farmárov v 21 krajinách asi na 90 miliónoch hektároch. Celosvetové údaje za rok 2005 [isaaa.org] Najnovšie údaje z USA za rok 2006 – graf ukazuje percento rozlohy danej plodiny v GMO variante oproti celkovej rozlohe, na ktorej sa uvedená plodina v USA pestovala: Celkovo: 89% rozlohy HT sója [tab. 1 [usda.gov]], 61% rozlohy HT+Bt kukurica [tab. 2 [usda.gov]], 83% HT+Bt bavlna [tab. 3 [usda.gov]] Pozn. HT – geneticky upravená varianta odolná voči herbicídom, Bt geneticky upravená varianta odolná voči vybraným škodcom. Záver: Z GMO plodín sa vo väčšom meradle aktuálne pestuje len niekoľko druhov plodín – hlavne sója, bavlna, kukurica a repka olejná [graf [isaaa.org]] a to hlavne v USA, Argentíne, Brazílii, Kanade, Indii a Číne [graf [isaaa.org]]. Pomaly sa ale objavujú aj ďalšie plodiny [isaaa.org]. Podľa môjho názoru prielom v Európe nastane, ak sa vedcom podarí vytvoriť rastliny, ktoré prinesú jednoznačný prínos pre koncového spotrebiteľa – GMO zatiaľ prinášajú výhody hlavne farmárom a spotrebiteľovi až nepriamo. Ak máte pochybnosti o bezpečnosti GMO doporučujem si prečítať prednášku Jaroslava Petra Geneticky modifikované rostliny [osel.cz] (páčil sa mi text prednášky aj PowerPoint prezentácie) a článok GMO – máme se jich bát? [osel.cz]	5.11.2006 20:30 - robert [BioMed] Link líbí nelíbí 1 komentář Reagovat

Nelineárne myslenie Pokiaľ sa chceme baviť o transhumanizme, jednou z kľúčových bodov, je nesúlad medzi zjednodušene povedané „tým, čo dnes vidíme na vlastné oči“ a na prvý pohľad neskutočne fantastickou budúcnosťou, o ktorej transhumanizmus hovorí. Na úvod: skúste si nasledovnú hádanku: máme Petriho misku so živným roztokom a neznámym množstvom baktérií. Množstvo baktérií sa zdvojnásobí raz za minútu. Presne po hodine, je miska plná. Kedy bola poloplná? Alebo inú historku. Traduje sa, že šach vznikol v Indii a génius, ktorý hru vymyslel, chcel od nadšeného vládcu krajiny „skromnú odmenu“. Žiadal, aby mu radža vyplatil za prvé políčko zrnko obilia, za druhé dve zrnká a za každé ďalšie políčko dvojnásobok predošlého. Vraví sa, že natešený rádža, dal doniesť vrece pšenice, začal odpočítavať... a tešil sa, ako lacno k hre prišiel. Komu sa nechce prepočítavať, prezradím, že vynálezca chcel za svoju hru približne 100.000.000.000 ton obilia.. :) Počty zrniek vynesené do grafu vyzerajú nejako takto: Kľúčom k obom problémom je jednoduchá matematika, ktorú verím, že všetci čitatelia tohto blogu v pohode zvládajú. Čo je ale ťažšie, je dokázať si predstaviť, ako sa veci meniace sa exponenciálnou rýchlosťou prejavia na našej dnešnej realite. V snahe odhadnúť budúcnosť, väčšina z nás použije intuitívny „lineárny“ pohľad. Nevedome predpokladáme, že veci budú pokračovať tak, ako sa odohrávali v nedávnej minulosti. Z matematického pohľadu je možno problém v tom, že začiatok exponenciálnej krivky na grafe vyzerá ako čiara. Všimnite si, že vidieť graf len niekde po 10-ku, celkom ľahko si trend môžeme zameniť za lineárny a byť v koži rádžu, stále by sme intuitívne očakávali, že jedno vrece pšenice nám bohato vystačí na celú šachovnicu... ...ako ale vidíme ďalej rozdiel je fatálny. Takže pozrieme desať-dvadsať rokov dozadu, a lineárne odhadneme, ako budú veci vyzerať v roku 2020 alebo 2050. Populárne sú napríklad tipy vzťahujúce sa k HDP, zadĺženiu nejakej krajiny, charakteristikám životného prostredia (globálne otepľovanie/ochladzovanie) predpovede krachu dôchodkového systému atď. Zoberieme napríklad vzťah svetového hrubého domáceho produktu vo vzťahu k spotrebe ropy a vypočítame, že v roku 2050 sa minie ropa. Čítal som aj celkom vážne mienené odhady, ktoré hovoria, že ropa sa minie už v najbližšom desaťročí (ono to závisí od toho, ako moc kontroverzné stanovisko si autor trúfa zaujať a aké veľké titulky v médiách si praje dosiahnuť). Koho by téma ropy zaujala a chce sa nechať trocha postrašiť, môže sa mrknúť trebárs sem [lifeaftertheoilcrash.net] alebo sem [oilcrisis.com]. Budúcnosť zrýchľuje Ak môžeme veriť historikom, homo sapiens sa vyvinul počas stoviek tisícov rokov. Vývoj rozšírenie prvých technológii vymyslených humanoidmi (ako napríklad oheň, koleso, kamenné nástroje) trval desaťtisíce rokov. Pred zhruba pol tisícročím Gutenberg vymyslel tlačiarenský stroj [wikipedia.org], pričom trvalo asi storočie, než sa skutočne rozšíril. Trvalo 40-50 rokov, než verejnosť prijala telefón. Mobily to isté stihli za 7 rokov. Porovnajte si, koľko trvalo všeobecné prijatie rádia a televízie, s tým ako to prebiehalo u Internetu (rádio sa objavilo začiatkom 20.storočia). Alebo projekt analýzy ľudského genómu... Tento bol od začiatku kontroverzný. Kritici na začiatku tvrdili, že nie je možné projekt stihnúť za vytýčených 15 rokov a že analýza bude trvať stovky, ak nie tisíce rokov. Po desiatich rokov, boli hotové len asi 2 percentá... ale posledných sedem zdvojnásobení, dostalo projekt z jedného percenta na 100%. Analýza sekvencie vírusu HIV trvala 15 rokov (začalo sa niekedy ~1980), u vírusu SARS to vedci stihli za 31 dní (~2004). Klasický príklad exponenciálneho rastu je samotný Internet. Ide o to, že pokiaľ zdvojnásobujeme malé čísla, nikto si to nevšimne (ono aj ten rádža z historky o šachu sa pri prvých 10 políčkach ešte usmieval). Stále všetko vyzerá lineárne. Všetci si to všimnú, až keď sa v grafe exponenciálneho rastu dostaneme k tomu bodu, keď to začne ísť prudko hore. Pokiaľ jeden rok Internet používalo 10.000 vedcov, potom 20.000, 40.000... stále akoby nič nebolo vidieť. Ale zrazu v 90-tych rokoch sa Internet akoby vynoril „z ničoho“, rozdiel 10 miliónov, 20, 40 miliónov používateľov už bol poznať celkom zreteľne.. Zaujímavý graf nakreslil R.Kurzweil. Zobral 15 rôznych vážených osobností alebo inštitúcií (všeobecne pokladaných za autority) a nechal ich určiť kľúčové body vývoja ľudstva. Jednalo sa napr. o Carla Sagana, Paula D.Boyera, Encyklopédiu Britanniku, Americké múzeum histórie prírody, Univerzitu v Arizone.. Uvedení autori nemali s jeho názormi nič spoločné. Nepokúšali sa jeho myšlienky ani podporiť, ani vyvrátiť. Proste určili, čo podľa nich vo vývoji ľudstva predstavuje kľúčové momenty a kedy tieto momenty nastali. Tieto body vyniesol do grafu pričom na vertikálnu os umiestnil vzdialenosť medzi jednotlivými udalosťami v rokoch a na horizontálnu os: pred koľkými rokmi udalosť nastala. Nevyšlo mu to úplne presne, pretože rôzne autority určili ako kľúčové iné udalosti a určili rovnakým udalostiam inú vzdialenosť v čase, ale na grafe s logaritmickými osami je vidieť jasný lineárny trend [wikipedia.org] (pozn. ak má graf logaritmické osi - exponenciála sa prejaví ako priamka). Pokiaľ by sme ten istý graf prekreslili tak, že by sme horizontálnu os ponechali lineárnu, vyzeralo by to tak, že všetko podstatné sa odohralo úplne nedávno. Presne tak funguje exponenciálny rast. Ďalšie súvisiace grafy sú v článku The Law of Accelerating Returns [kurzweilai.net] (voľný preklad by snáď mohol znieť „Zákon zvyšujúcich sa výnosov“). Doporučujem tiež článok Arnolda Klinga o ekonomických implikáciách o nelineárneho myslenia [techcentralstation.com]. Odtiaľ som si aj vypožičal úvodnú hádanku. Ok: čo chcem povedať? Pokiaľ sa chceme seriózne pozerať do budúcnosti, lineárne intuitívne odhady sú nesprávne, pretože svet sa mení exponencionálne. Ak budete nabudúce čítať nejakú predpoveď na dvadsať a viac rokov dopredu založenú na lineárnych modeloch, doporučujem rozumnú dávku skepticizmu. ..k nelineárnym odhadom by som pristupoval rovnako skepticky. ..rovnako k tvrdeniam, že to či ono je nemožné... (príklad: reengineering mozgu je utópia, pretože dnes o ňom ešte vieme primálo). Jediné, čo isté je, že veci sa menia, menia sa pomerne rýchlo a to, čo je dnes nemožné, môže byť za 10 rokov „predstaviteľné“, za 15 rokov v experimentálnej prevádzke a za 20 rokov, bežná denná realita, nad ktorou sa nikto ani nebude pozastavovať.	24.10.2006 19:15 - robert [Cogitarium] Link líbí nelíbí 6 komentářů Reagovat

A čo je to vlastne ten transhumanizmus? Pokiaľ dobre predpokladám, že sa vám nechce čítať FAQ [transhumanism.org] Svetovej transhumanistickej organizácie (World Transhumanist Organisation [transhumanism.org] - WTA), ponúkam na ilustráciu nasledujúci kratučký príbeh. Občas sa dá príbehom povedať viac a hlavne rýchlejšie ako rozsiahlymi stránkami textu. Muž vojde do baru. "Práve som sa vrátil snáď z najbláznivejšej konferencie [ieet.org]!" povie smerom k barmanovi. "Naozaj?" čuduje sa barman. "A o čom bola?" "Nuž.." hovorí muž. "Títo šialení ľudia, čo si hovoria transhumanisti, veria, že by sme mali použiť nové ešte ani poriadne neexistujúce technológie, aby sme sa zbavili chorôb, urobili ľudí inteligentnejšími a štastnejšími..." "Skutočne?" hovorí barman. "Áno," pokračuje muž. "No a títo transhumanisti chcú použiť roboty a niečo čomu hovoria nanotechnológia, aby sme nemuseli tvrdo pracovať a napriek tomu mali všetkého dostatok." "Naozaj?" hovorí barman. "Áno," pokračuje muž, stále viac a viac krútiac hlavou. "A títo transhumanisti chcú použiť biotechnológiu, aby udržali ľudí mladých a umožnili im žiť prakticky neobmedzene dlho!" "Wow! Práve som si niečo uvedomil," hovorí barman. "A čo také?" prekvapene sa spýta muž. "Som transhumanista!" usmeje sa barman. Príbeh pravdepodobne pôvodne pochádza z niektorého WTA-talk mailing listu. Ja som ho našiel v článku [acceleratingfuture.com] na blogu Michaela Anissimova Accelerating Future. Prečítanie hore spomínaného FAQ, ale aj tak vrelo odporúčam :)	29.9.2006 13:51 - robert [Mišmaš] Link líbí nelíbí 7 komentářů Reagovat

Zahoďte klávesnice Nie. Nemýľte sa, nepredpovedám koniec éry počítačov. Naopak, ešte sme len na jej začiatku. Kto sedí za počítačom denne viac hodín, vie že napriek tomu, ako počítače za posledných 10 rokov zrýchlili, stále nám nestíhajú. V čom je problém? Okrem iného v rozhraní (interface). Kto z vás dokáže tvoriť vety rýchlejšie, než ich dokáže "naklepať" na klávesnici? Výskum priamejšieho rozhrania medzi človekom a počítačom prebieha už dávnejšie, dnes začína byť vidieť prvé použiteľné ovocie . Napr. nedávno prestížny časopis Nature ((Jul 2006), 442, str. 164-171) publikoval článok (PDF, 648 KB) [nature.com], v ktorom sa píše 26 ročnom Mattovi Naglovi, ohrnutom na všetky 4 končatiny. Dnes môže ovládať televízor, hrať video hry, chatovať, čítať a odpovedať emaily a to len ovládaním počítača myšlienkami. U Matta vedci použili implantát veľkosti tabletky aspirínu, voperovaný do mozgu a prepojený s konektorom na temene hlavy. Troška to pripomína Matrix, nie? Implantát dokáže prečítať vzorky elektrických signálov vznikajúcich myšlienkami a tieto transformovať na príkazy počítaču. Všetko je zatiaľ mierne neohrabané, ale berte to ako začiatok. Kto chce získať presnejší dojem o výsledkoch, nech si pozrie video snímky výsledkov [nature.com], český článok v Hospodářských novinách [ihned.cz], prípadne video od spoločnosti Cybernetics [cyberkineticsinc.com]. Vyzerá to ako hry a zábava pre tých menej šťastných z nás, ale v skutočnosti je to začiatok novej éry komunikácie človeka s počítačom. Príde doba, keď sa na dnešné PC budeme pozerať ako na stredoveké mučiace zariadenia určené našim zápästiam. Čo pre nás neochrnutých? Software už spomenutej spoločnosti Cybernetics dnes umožňuje myšlienkami diktovať text zhruba rýchlosťou 15 slov za minútu. Povedal by som, že to bude rýchlejšie, ako dnes dokážete písať SMSky na dnešných mini mobiloch. Čo tak písať text (bez klávesnice samozrejme) rýchlosťou akou dokážete hovoriť? Kto niekedy robil na počítači grafiku vie, aké neohrabané je ovládanie kurzora pomocou myši. Budúce PC, proste budú „vedieť“, kde v danej chvíli chcete mať kurzor. Nechcete implantát? Nebojte nebude treba. Nedávno bol napr. spoločnosti Sony udelený patent [arstechnica.com], na herný systém, ktorý umožňuje prenášať dáta do mozgu prostredníctvom ultrazvukových vĺn. Nie je nutný žiaden implantát ani chirurgický zákrok. A nebude sa jednať "len" o ovládanie kurzora. Pripravte sa Playstation, kde budú zapojené všetky zmysly... chuť, hmat, zvuky, zrak. (Pozn. v tomto okamihu sa u patentu Sony jedná len o myšlienku, ktorá môže mať k realizácii ešte ďaleko. Skepsu napr. tohoto článku [typepad.com] ale nezdieľam :) ). Takže čo namiesto klávesnice [cnn.com]? Váš budúci laptop budete mať v náramku alebo náhrdelníku.. tí odvážnejší v implantáte (nakoniec bude to pohodlnejšie). Tie šťastnejšie klávesnice pôjdu do múzeí.	22.8.2006 08:30 - robert [Xware] Link líbí nelíbí 8 komentářů Reagovat

Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (3) Poďme ešte ďalej a predstavme si, že tak ako dnes dokážeme generovať film, pomaly približujúci sa kvalitou filmu hraného "ozajstnými" hercami, budeme niekedy v budúcnosti vedieť vyrobiť záznam vedomia. Je to vlastne principiálne podobné ako generovanie filmu. Zoberieme vstupy, charakteristiku prostredia, osobnosti, akciu prostredia a generujeme reakcie simulovaného vedomia. Tak ako u filmu príde čas, kedy film generovaný počítačom bude lacnejší ako film hraný hercami, potom príde aj čas, kedy prúd vedomia bude lacnejšie vyrobiť umelo, ako záznamom. Teraz si predstavme, že z nejakého dôvodu, bude počet záznamov typu V-stream-21 vyrobených umele, povedzme 10-100x väčší, než bol počet ľudí skutočne žijúcich v 21. storočí. Dokážete povedať, či to čo práve prežívate je "reálne" alebo sa len účastníte projekcie V-streamu-21? Aká je pravdepodobnosť, že to čo prežívate je "spodná" úroveň reality? Medzivýsledok Ak by sme chceli simulovať vedomie, určite by bolo jednoduchšie preniesť celého človeka do počítača (zaužíval sa na to termín upload [library.sk]) a ďalej nechať vedomie existovať vo vnútri počitača. Nazvime takúto simuláciu softwarovou (S-simulácia). Ale ak by to z nejakého dôvodu nešlo, alebo to bolo neúmerne zložité, zaobídeme sa aj bez toho. Bude postačovať dostatočne pokročilá nanotechnológia, tak aby počítač dokázal prepínať medzi vstupmi z "reálneho sveta" a medzi vstupmi z projekcií V-streamov. Pre poriadok nazvime túto variantu hardwarová (H-simulácia). Teda človek ďalej beží na vlastnom biologickom "hardware", ale jeho vstupy kontroluje počítač. Kto videl film Matrix - presne o tom to bolo. Ak by existovala nehmotná duša, ktorú by pri uploade nebolo možné preniesť do S-simulácie, pri H-simulácii by to vôbec nevadilo. Duša zostáva spojená s biologickým hardwarom človeka, postačovalo by, aby počítač riadil len vnímané prostredie a dokázal vymeniť pamäť. H-simulácie samozrejme môžu byť pasívne - len sa zúčastňujeme projekcie, alebo aktívne - projekciu môžeme ovplyvňovať. Perlička Predstavte si takýto scenár: ľudstvo nezvládlo zrýchľujúci sa vývoj techniky a vyhynulo (možností ako sa to môže stať je doslova neúrekom [library.sk]). Desaťtisíce sveteľných rokov od Zeme, žije banda mimozemšťanov, disponujúca pokročilou technikou. Podarí sa im zachytiť zlomok z terabajtov informácií, ktoré zámerne, či neúmyselne každú sekundu vysielame do vesmíru (televízne a rádiové vysielanie, telefónne rozhovory, prenosy z Internetu, mexické telenovely, ..). Informácie viac či menej úspešne dekódujú a použijú ako základ pre generovanie virtuálnych záznamov ľudských vedomí (V-streamy). Takže je možné, že nielenže nie ste "reálna" ľudská bytosť, nie ste ani simulovaná bytosť vytvorená inými reálnymi ľudskými bytosťami, ste E.T. ktorý sa práve vrátil domov po vyčerpávajúcej práci, sadol si do E.T. verzie kresla, natiahol si E.T. verziu papúč, dal si E.T. verziu pivka a pustil si E.T. verziu SimCity a prehrávajúcu V-stream generovaný počítačom. Verím, že ľudská psychika a emócie by E.T.-ov určite pobavili. V skutočnosti, predstava že sme chybne pochopená E.T. simulácia ľudských bytostí, by vysvetľovala mnoho z nelogičnosti našich životov. Záver Je teda možné, že žijeme v počítačovej simulácii? To netuším, ale existuje nezanedbateľná pravdepodobnosť, že to tak je :) Ak vás myšlienka života v simulácii zaujala, pozrite si aj dva predchádzajúce články o živote v simulácii na tomto blogu (prvá časť, druhá časť).	2.8.2006 08:01 - robert [Cogitarium] Link líbí nelíbí 10 komentářů Reagovat

Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (2) Poďme príklad z prvej časti potiahnuť trocha ďalej a predstavme si, že tak ako dnes dokážeme videokamerou snímať scénu, budeme v budúcnosti nejakou "V-kamerou" vedieť snímať celý obsah vedomia človeka. Vlastne by to technologicky nebolo ani také zložité. Dnes už čiastočne rozumieme mnohým procesom vo vnútri tela aspoň približne. Vieme ako v našom vnútri prebieha prenos informácií. Tak ako je možné medzi dva počítače spojené "káblom" umiestniť "čiernu skrinku" zaznamenávajúcu celú výmenu informácií (a túto neskôr použiť na jej reprodukciu). Je možné si predstaviť, že podobný princíp by sa dal použiť aj vo vnútri tela. Proste na vhodné miesta umiestnime niekoľko mikroskopických implantátov a nastavíme ich na záznam všetkých podstatných vstupov a výstupov. Principiálne rovnaké zariadenie by sa potom dalo použiť na reprodukciu. Ľahnete si na posteľ, uvoľníte sa a dáte počítaču povel, aby vypol vaše zmysly a namiesto nich zapojil prehrávanie zvoleného záznamu. Technická poznámka: ak by implantáty boli vytvorené nanotechnológiou, mohli by mať kľudne veľkosť porovnateľnú napr. s červenými krvinkami a mohli by sme ich v tele mať tisícky bez toho, aby sme ich dokázali jednoducho detekovať, nie to, aby sme ich prítomnosť zmyslami vnímali. Implantáty by nasnímané informácie odovzdávali, takže ani záznamová kapacita by nebola problémom. V podstate by ani nezáležalo na tom, akého druhu by sa informácie snímali - mohlo by sa jednať o bioelektronické signály, alebo o napr. o výmenu chemických látok. Implantáty by mohli byť buď len "pasívne" - niečo ako "ploštica" v telefóne, alebo aktívne, t.j. prichádzajúce informácie by mohli pozmeňovať alebo úplne ignorovať a nahradiť projekciou. Môžete si to predstaviť jednoducho takto: namiesto stereoskopických okuliarov v 3D kine, vám nasadia iné okuliare, ktoré budú informácie predávať priamo očným nervom. Ak to bude spravené dobre, nedokážete rozlíšiť, že to čo "vidíte", je len projekcia z počítača. (V skutočnosti nebude treba žiadne okuliare, laserové hologramy ani daktyloskopické rukavice či obleky - implantáty proste vymenia informácie až za senzorickým systémom tela.) Na orientačnú predstavu, akoby taký implantát mohol vyzerať si pozrite trebárs animáciu (MPG, 10MB) [stanford.edu] z prednášky Ray Kurzweila [kurzweilai.net] na Singularity Summit 2006 [stanford.edu]. V počítačovej terminológii sa na popis audio a video záznamov zaužíval termín "stream" (doslova prúd, ale slovenské slovo mi na to proste nesedí). Nazvime vyššie popísaný záznam vedomia "V-streamom", teda doslova prúdom vedomia. Potom ak by existoval záznam môjho alebo vašeho života, mohli by sme ho nazvať life-V-stream. Presnejšie záznamom života človeka zo začiatku 21. storočia. Pre jednoduchosť ho nazvime V-stream-21. (Dokončenie v ďalšej časti.)	31.7.2006 08:01 - robert [Cogitarium] Link líbí nelíbí 3 komentáře Reagovat

Je možné, že žijeme v počítačovej simulácii? (1) Predstavte si, že sa zúčastníte jednoduchého experimentu. Sedíte pred televíznou obrazovkou a pozeráte záznam telenovely. V tom istom čase v devätnástich ďalších izbách sedia ďalší účastníci experimentu a robia to isté. Respektívne aspoň tomu veria. Ale iba jednu z predvádzaných scén hrajú herci, zvyšných 19 monitorov ukazuje film generovaný počítačom. Simulácia je veľmi dobrá. Tak dobrá, že počítačom generované video, je vizuálne nerozlíšiteľné od originálu. Je jasné, že pokiaľ nemáte žiaden ďalší záchytný bod: nie ste schopný rozlíšiť, či sa pozeráte na film s hercami alebo počítačom generovanú simuláciu za predpokladu, že vám organizátori povedali pravdu, pravdepodobnosť, že sa pozeráte na film hraný hercami je ~5% (Úvodný citát a niektoré myšlienky z nasledujúceho textu voľne podľa Barry Dainton, Innocence Lost, 2002 PDF [simulation-argument.com].) V úvodnom článku [library.sk] k sérii úvah o ilúziách a ich technologickej variante – živote v počítačovej simulácii, som napísal, že je potreba spraviť niekoľko predpokladov. Najdôležitejším bol tzv. princíp nezávislosti vedomia na stavebnej látke (teória substrate-independence [simulation-argument.com], český preklad PDF). Teda musíte vedieť pripustiť, že: vedomie človeka je možné reprezentovať v počítači treba zabudnúť na nehmotnú dušu a uvažovať o vedomí ako funkcii neurónov v mozgu Nižšie ukážem, že sa zaobídeme aj bez týchto predpokladov. Pozn. ak sa vám vyššie uvedený scenár s počítačom generovaným filmom zdá trocha pritiahnutý za vlasy, nie je to tak. Pozrite sa napr. na film Final Fantasy [csfd.cz]. Nehrajú v ňom žiadni herci, všetko je generované počítačom. Technológia zatiaľ nie je tak ďaleko, aby film bol nerozlíšiteľný od originálu, fakticky už ale moc nechýba. Výkon počítačov (rýchlosť, pamäť, ..) sa dnes zdvojnásobuje [wikipedia.org] približne každých 12 mesiacov. Doba, kedy nízkonákladové telenovely bude lacnejšie generovať na počítači, je už na dosah ruky. (Treba si uvedomiť, že Final Fantasy je technológia stará 5 rokov, čo dnes znamená mnoho). Iným dobrým príkladom je film Simone [csfd.cz]. Tam sa o herečke generovanej počítačom priamo hovorí. Vo filme počítačom generovanú herečku síce hrala živá herečka, bolo v ňom kopu logických chýb (buď z neznalosti alebo aby bol film bližší laickému divákovi), ale niektoré otázky, otázky a následky v ňom boli naznačené celkom pekne. Pozrite si tiež článok na Wiki [wikipedia.org] a Kurzweilov komentár [kurzweilai.net] a jeho Ramonu [kurzweilai.net]. Vyššie popísaný experiment ani nevyžaduje, aby počítač zvládol Turingov test [wikipedia.org] – scenár generovaných scén, kľudne môže byť napísaný človekom. Takže.. už dnes vieme vyrobiť 2D video, ktoré pomaly začína byť podobné záznamu naozajstných postáv. Je len otázkou času, kedy toto od originálu nebude rozlíšiteľné. Keďže výkon počítačov dramaticky zlacňuje (t.j. každým rokom je možné za konštantný peniaz kúpiť výrazne vyšší výkon), je veľmi dobre predstaviteľné, že v okamihu, keď budú náklady na generovanie filmu na počítači výrazne nižšie, ako náklady na hraný film, bude pomer generovaných ku hraným, u nových filmov každým rokom nezadržiteľne stúpať. V ďalšej časti ukážem, že tak ako je možné nasnímať/generovať a následne prehrať video snímok, bude niekedy možné nasnímať/vygenerovať a následne prehrať aj obsah vedomia človeka.	27.7.2006 09:43 - robert [Cogitarium] Link líbí nelíbí 3 komentáře Reagovat

Jak dál s transhumanistickým blogem: pište Potěšilo mě, kolik lidí projevilo zájem o osud tohoto blogu po ukončení pravidelné aktualizace. Překvapilo mě pak, že zájem stále trvá i po několika měsících. Zde je tedy odpověď na otázky těm, kterým jsem nestihl odpovědět mailem. Předně blog neskončil a nové články se mohou objevit kdykoliv. Příčiny momentální odmlky jsou tři. Nové zaměstnání [linkedin.com] a zvětšení rodiny o druhého potomka [kaacza.cz] udělají s volným časem své. Avšak primárním problémem je (doufejme dočasná) ztráta motivace. Po dvou a půl letech psaní má zkrátka člověk chuť zkusit po večerech zase něco jiného. Není to má první zkušenost tohoto druhu - zhruba po stejné době skončil v minulosti i projekt Dobré zprávy [dobrezpravy.cz]. Oba případy spojuje, že většina článků je dílem jednoho autora. Takový dlouhodobý monolog je bohužel poněkud ubíjející. A škoda, že někteří jedinci, kteří si na nedostatek novinek stěžovali tak pohoršeně jakoby se jednalo o předplacený časopis, neposlali sami nějaký příspěvek. Nabídky financí paradoxně přišly. Moje původní idea však byla, že blog by měl sloužit jako prostor k diskusi transhumanistických témat, která jsou zhruba shrnuta na titulní stránce v popisu konference CAT. Že by pro mnohé z vás nebyl problém něco napsat a poslat dokazuje fakt, že diskusní příspěvky k článkům jsou občas delší než články samotné. Když už píšu o těch fórech: omlouvám se za zamoření diskusí spamy. Hnůj jsem vykydal a přidal jednoduchý test na zamezení přístupu robotům, kteří neumí česky. Předpokládám, že legitimním čtenářům problém dělat nebude.	24.7.2006 20:40 - dali [CATboard] Link líbí nelíbí 3 komentáře Reagovat

Smítka hvězdného prachu můžete hledat přes internet V neděli 15. ledna 2006 v 10:57 SEČ přistálo [spacedaily.com] v poušti v americkém státě Utah návratové pouzdro sondy Stardust. Ta během své 7 let trvající mise urazila více než 4.5 miliardy kilometrů. To je pro představu asi tolik, jako kdybyste objeli Zemi podél rovníku jedenkrát každý den po dobu 3000 let. Návratové pouzdro překonalo také dosavadní rekord v rychlosti vstupu do atmosféry, když se přiřítilo rychlostí 46444 km/h. Po zbrždění pomocí padáků pak bezpečně dopravilo na Zemi první vzorky vesmírného materiálu od ukončení programu Apollo v sedmdesátých letech a vůbec první vzorky získané za oběžnou drahou Měsíce. (Toto prvenství mělo patřit sondě Genesis, která měla dopravit v září 2004 na Zemi částice slunečního větru. Kvůli problému při přistání však došlo k narušení hermetičnosti pouzdra s mimozemským materiálem a znemožnilo se tak jeho využití k vědeckému zkoumání.) Stardust přivezla jednak prach z ohonu komety Wild-2 zachycený téměř přesně před dvěma roky a pak částice "hvězdného prachu" zachycené během letu v hlubokém kosmu. Kometa Wild-2 strávila většinu své existence v nejvzdálenějších částech Sluneční soustavy. Teprve blízký průlet kolem Jupiteru v roce 1974 změnil její dráhu tak, že se stala dosažitelnou pro naši současnou kosmickou techniku. Materiál, jehož množství dopravené sondou Stardust by se vešlo do čajové lžičky, tak pravděpodobně pochází z doby, kdy se naše planeta teprve formovala. Částice z ohonu komety i částice získané během letu jsou zachyceny v ultrařídkém aerogelu. Vědci je tak nejdříve musí v lapači najít a opatrně extrahovat. U prachu z komety by to neměl být takový problém, protože částice jsou relativně velké. Horší je to u hvězdného prachu, kterého Stardust podle odhadu přivezl pouhých 150 částic. Vědci proto doufají v pomoc internetové veřejnosti. V rámci projektu Stardust@Home [berkeley.edu] si každý bude moci stáhnout mikroskopické snímky různých oblastí lapače a pátrat po charakteristické stopě zbržděné částice. Cenou pro objevitele je právo pojmenovat nalezené smítko.	15.1.2006 21:21 - dali [Vesmír] Link líbí nelíbí 16 komentářů Reagovat